Ak chcete, aby vám článok rýchlo zmizol z titulky, napíšte kritický článok na novinárov a na políciu, prokuratúru. Na policajného prezidenta Hamrana som sa obrátila ako slovenský občan a moj mail vyhodil bez prečítania.
Tak koho mám prosiť o pomoc, keď Hamran je za to platený, aby si urobil poriadok v polícii? Už v názve správy mailu mal o čo ide a i tak moj mail ani nečítal. Ale Vagovičovi poskytla polícia auto a kukláčov bez akéjkoľvek písomnej zmluvy a zadarmo.
Sme si pred zákonom všetci rovní? A novinár Marek Vagovič nikdy neinformoval verejnosť vo svojich článkoch o tom, že polícia ututlala rozkrádanie VSŽ Košice a nikdy ho nevyšetrovala. Prečo?
Viete, nie je problém, že Marekovi Vagovičovi požičala polícia auto a kukláčov zadarmo. Ale chcela by som vidieť, či by to Hamran urobil zadarmo, keby to bola jeho súkromná firma, jeho súkromné auto a jeho zamestnanci a či by to boli ochotní oni robiť zadarmo vo voľnom čase. Okrem toho, keby si polícia robila svoju prácu poriadne, tak by novinári nemali o akých kauzách písať a novinár Vagovič by nemal o čom písať knihu. Taktiež, keby Vagovič písal o všetkých kauzách, o ktorých sa dozvie, články vo svojej novinárskej práci, tak by nemal o čom písať knihu. To, že napísal knihu nie je plus, ale podľa mňa to znamená, že ako novinár niektoré kauzy neuverejnil v médiach a kryl bordél v polícii, prokuratúre a justícii.
Ale mne Marek Vagovič nepomohol. Takže si právom dávám otázku: Keď polícia bezplatne pomože Vagovičovi (políciu platí daňový poplatník), tak nebude chcieť od neho protislužbu ten z polície, kdo mu vyšiel v ústrety zadarmo? Ak keď sa Vagovič dozvie o veľkej kauze ako je napríklad VSŽ Košice, tak nemože od neho ktokoľvek z polície žiadať, aby o tom nepísal, neinformoval a mlčal?
Tu nejde o službu Vagovičovi, ale o protislužbu, či od neho z polície nebude chcieť protislužbu a či dokáže byť Marek Vagovič potom k práci polícii nestranný a informovať i o doslova bordéli v polícii? Lebo ukazuje sa, že nie, keď mne nebol ochotný pomocť s kauzou VSŽ Košice. Mail som mu poslala a ignoroval ma.
Policajný prezident moj mail vyhodil bez prečítania, keď som ho poprosila o pomoc. Má to v pracovnej náplni, je za to platený. Asi si myslí, že Slovensku nechýbajú rozkradnuté miliardy, ani tie peniaze, ktoré sme doslova vyhodili za prácu policajtov a prokuratúry a oni nekonali. To znamená: skutok sa nestal, ako za vlády predtým. Ale to je zneužívanie právomoci verejného činiteľa,
Takže moj mail Hamran vyhodil,poslala som ho 21.9.2022 a vyhodil ho 1.10.2022. Ale na miesto včerajšej nehody sa šiel pozrieť ihneď. To neverí práci svojich podriadených? Mrtvym už nepomože a raneným musia pomocť lekári, takže jeho prítomnosť je tam na čo? Alebo to robí len preto, že sú tam média, aby bol vidieť a vykazoval činnosť? Na informovanie na policajnú hovorkyňu, na vyšetrovanie vyšetrovateľov. Ani nad bežným pracovníkom nestojí jeho šéf, keď je nával práce, lebo to neurýchli. Okrem toho, vyšetrovatelia sú snáď za ten plat samostatní pracovníci so skúsenosťami. Ja kritizujem to, že to nemá zmysel, čo robí pán Hamran a ani politici Heger, Čaputová, Mikulec, i Matovič: podstatné je v prvých chíľach, aby fungovala záchranka, aby mali k dispozícii dosť záchranárov pri takýchto nehodách, sanitky, prístroje….
Pritom ako policajný prezident má riešiť podstatnejšie veci a takúto nehodu by mali zvládnuť vyšetriť policajti bez toho, aby nad nimi stál policajný prezident. Nebere za to plat, aby vodil policajtov pri práci za ručičku. Potom nestíha svoje povinnosti.
Ale bere za to plat, aby riešil to, keď sa mu ktokoľvek sťažuje na to, že polícia si doslova odflákla svoju prácu za ktorú je platená. No to riešiť nechce, mail rovno vyhodí. Čo sú toto za maniére? Je štátny zamestnanec a preto si dovolím kritizovať jeho prácu ako bežný občan.
Od roku 2000 sa pravidelne obraciam na novinárov, aby verejne informovali o tom, že polícia a prokuratúra ututlala vyšetrovanie tunelovania VSŽ Košice. Nikto z nich mi nepomohol.
Hlavná vec, že ste urazení, keď vás kritizuje Matovič. Ale noviny a média z čoho žijete, keď vám nezáleží na tom, aby ste uverejňovali veľké kauzy? Kto vám dal právo manipulovať verejnosťou a doslova ututlávať veľké kauzy?
Alebo mi chcete páni novinári tvrdiť, že rozkradnuté miliardy z VSŽ Košice nikomu na Slovensku nechýbajú?
Beáta Balogová, šéfredaktorka deník a SME tento moj mail vyhodila bez prečítania, tu je dokaz, že ho vyhodila.
A tu je celý text, ktorý bol uvedený v tomto maile.
volby kosice a kandidat tenai
Vážení Košičania,
k tomu listu kandidátom na poslancov a zastupiteľov mesta Košice ma trochu dotlačil mail od jedného Košičana, ktorý mi napísal, čo na to hovorím, že František Tenai kandiduje na starostu mestskej časti Košice Sever a zároveň do mestského zastupiteľstva.
Preto vám všetkým doporučujem, aby ste si prečítali tieto články, kde je spomenuté i meno Františka Tenaia. Keď si myslíte, že takýto človek má byť starostom, tak asi Košičanom je jedno, kto ich zastupuje.
Ja som v Košiciach, i na Slovensku bezdomovec bez akéhokoľvek prijmu vďaka tejto kauze. Žijem mimo Slovenska a obrovské problémy mám aj tu: tak mi nenahovoríte, že s VSŽ a slovenskou políciou to nemá nič spoločné. Keď vám Košičanom je jedno, koho si volíte, tak vám nie je pomoci.
A kto to vyšetrovanie zastavil? Podľa info Richarda Šmídu zo SMERu vraj vtedajší policajný prezident Jan Pipta. Richarda Šmídu to vtedy stálo „miesto šéfa“ v SMERe: asi po mesiaci, keď som tuto info napísala našim slovenským neskorumpovaným a poctivým novinárom odišiel z pozicie šéfa regionálnej kancelárie SMERu v Košiciach vraj z rodinných dovodov a jeho miesto nastúpil dnes už nebohý Pavol Paška.
A čo pán Pipta? Ten po odchode z polície sa stal spoločníkom v Drábikovej firme. Ano, vo firme viceprezidenta VSŽ, ktorého mal vyšetrovať. Bola to firma Konfit SBS, odkaz na výpis prikladám nižšie. Spoločník CASSPOS a.s. a Ján Pipta (plus ďalší spoločníci). A keď si rozkliknete CASSPOS a.s., tak predsedou predstavenstva od roku 2001 do roku 2010 bol Ing. Ladislav Drábik (bývalý viceprezident VSŽ Košice). Považujete toto za normálne? Aby bývalý policajný prezident bol spoločníkom vo firme, kde je aj Ladislav Drábik, ktorého mala polícia vyšetrovať?
http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9062&SID=4&P=1
Takže sa František Tenai može vyhovárať, že nič sa v súvislosti s ním vo VSŽ „nedialo“: Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Ladislav Drábik sa postaral, aby sa nič nezistilo a naši poctiví novinári, aby sa o tom or roku 2000 neinformovalo vobec nikde.
A generál Jaroslav Ivor, tomu sa tiež nič nestalo: učí na vysokej škole. Len ja som bezdomovec, bez akejkoľvek práce. Ďakujem vám Košičania, že v meste, kde som roky žila mi nikto nepomohol, nikdo si ma nezastal. Predpokladám, že i teraz budete mlčať a nebudete urgovať novinárov, aby tento prípad uverejnili.
http://popelka.blog.pravda.sk/2012/01/21/prokuratura-policia-politici-palko-fico-poslanci/
http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/30/rezesovci-tunelovat-se-vyplaci/
http://popelka.blog.pravda.sk/2012/03/05/politicinovinari/
Konkrétne okrem okrem listu Jaroslavovi Ivorovi si pozrite výpis z orsr.sk DOMINO TOP:
Je tam František Tenai, Jan Bača (hovorca U. S. Steelu…to asi nikomu nevadí), Jozef Marko (bývalý hovorca VSŽ), Adriana Mihálová (spolužiačka Rezeša mladšieho a je aj teraz v U. S. Steele …stačí si vygoogliť:generálna manažérka pre motiváciu a vzťahy s odborovými organizáciami Adriana Mihálová), Ľubomír Solár (bývalý viceprezident VSŽ a spolužiak Rezeša mladšieho), Viktor Háber (bývalý viceprezident VSŽ).
Pritom vtedajšia redaktorka Plus 7 dní Naďa Šindlerová mi tvrdila, že nie je o čom písať, lebo sútam samé neznáme mená. Takže o tom nepísala a mala otázku, či sa nebojím, že zo mňa urobia ľahkú ženu. Krátko po stretnutí s touto novinárkou som dostala info, že pani novinárka to, čo mi urobila, neurobila zadarmo, ale vzala za to 50 000 Sk, bolo to v roku 2001.
Je určite len náhoda, že práve Naďa Šindlerová pracuje teraz na Ministerstve vnútra v Informačnom centre na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality v Košiciach. Ako sa pani novinárka dostala na tuto pozíciu? Dostala to za odmenu? Prečo nebojovala za prevenciu kriminality, keď dostala info odo mňa o tom ako sa tunelovali VSŽ…pripomínam, že to, čo som vedela ja bola určite len časť svinstiev, ktoré sa v daných firmách odohrali. Na vyšetrovanie bola polícia, ale keď to dostal mladý vyšetrovateľ bez skúsenosti s titulom Ing, takže bez štúdia práva, tak to znamená, že to vyšetrovať ani nechceli. Hovorila som s ním a videla som sama, aké má skúsenosti. On sa bál viac mňa ako ja jeho. Asi dostal príkaz to ututlať, čo aj urobil. Sľúbil mi písomnú odpoveď, ale nikdy mi ju neposlal.
Ututlala to nielen polícia, ale i prokuratúra. Viem to, lebo som chodila na výsluchy na políciu a bola to strašná fraška. Žiadne kontroly vo firmách neurobili.
A novinári o tom odmietali písať: od roku 2000 som nenašla ani jedného novinára, ktorý by do toho šiel a uverejnil to. Kto ich motivoval k utajeniu takejto kauzy, keď sa v tejto kauze rozkradli miliardy? Hlavná vec, že sa ozývali po kauze Jana Kuciaka, pritom Marek Vagovič a Denník N mi nepomohli. Im sa nemože stať to, čo Kuciakovi, lebo o skutočnej korupcii nepíšu, neinformujú.
Keď si myslíte, že človek z takejto kauzy má byť v politike, tak si ho voľte.
Ja chápem, že Košičanom je korupcia a známosti blízke: žila som tam dlhé roky a je mi z tých blbých vzťahov zle. V Košiciach podľa mojich skúseností nie je doležité, čo viete robiť, ale koho máte krstného otca a kde.
Košičania si zvolia podľa mojich skúseností za poslancov, starostov i „cvičenú opicu“.
Keďže som v Košiciach bezdomovec, tak vám to píšem ako informáciu, u ktorej predpokladám, že to hodíte do koša.
Neveríte mi, že s Košičanmi nič nepohne? Takže vezmime si mená Raši, Petruš, Hložný, bývalí spolužiaci z gymnázia na Šrobárke. Tuto info o spolužiakoch mám z médii a Rašiho nepoznám. Ale poznám Petrušových rodičov a Hložný bol moj sused.
Firma Pro Tender, kde je majiteľom a spoločníkom Peter Hložný: nikomu nevadilo, že sídli na sídlisku KVP v paneláku v trojizbovom byte a robí tendre. Ano, Stierova 1, kde oficiálne mali kanceláriu od roku 2005 do 17.7.2013 (info o sídle firmy zo stránky www.orsr.sk) je na KVP a panelák. Je to logické robiť tak veľký tender napríklad pre Dopravný podnik z takej malej kancelárie panelákového trojizbového bytu, kde bývali i dve maloleté deti ….mám na mysli tento článok:
https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-27/tender-sity-na-mieru-j-t.html
Chápem, že Dopravný podnik na taký tender nemá kapacity, ale pán Peter Hložný podľa nich tie kapacity mal.
Upozorňujem na to preto, lebo presne v tomto vchode na Stierovej 1 som bývala osobne a pani Hložnu som stretávala s deťmi a pána Hložného tiež. Nevšimla som si, že by tam urobili kanceláriu zvlášť, ale chápem, že možno som to prehliadla, keďže od roku októbra 2006 som pracovala mimo Košíc. Z prednej strany vchodu som si nič nevšimla. Takže DPMK som svojimi pracovníkmi na to nemalo kapacitu, ale pán Hložný na to kapacitu mal sám v trojizbovom panelákovom byte s dvomi deťmi? Keď v skutočnosti mal kanceláriu inde, prečo to neuviedol v orsr.sk? Článok Trendu je z 12.7.2013 a zmenu sídla má firma Pro-Tender uvedenú až od 18.7.2013. Zvláštne je, že nikomu to neprišlo divné a nepoukázal na to verejne.
https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-27/tender-sity-na-mieru-j-t.html
toto je citácia z článku:
Obstarávanie autobusov pre DPMK realizuje firma Pro-Tender, ktorá patrí Petrovi Hložnému, spolužiakovi primátora Košíc Richarda Rašiho zo Smeru. Keďže je vo viacerých parametroch detailne nastavené pre českého výrobcu SOR, je ťažké vôbec hovoriť o súťaži a prakticky nemožné, aby ju vyhral niekto iný. „My nemáme kapacity, aby sme takú veľkú súťaž vedeli kvalitne pripraviť,“ obhajuje zainteresovanie Pro-Tendru generálny riaditeľ DPMK Juraj Hrehorčák.
Stodvadsaťsedem autobusov, 28 miliónov eur a jeden vopred určený víťaz. Tak by sa v číslach dal zhrnúť najväčší tender na autobusy v histórii mesta Košice. Tender, ktorý práve prebieha, „našil“ dopravný podnik spolu so známou firmou Pro-Tender jasne na výrobcu autobusov SOR Libchavy z portfólia J&T.
Ďalší článok:
MVDr. Martin Petruš má staršiu sestru, ktorá je sudkyňou. Podľa jej životopisu na internete robila predtým a advokátku.
Volá sa JUDr. Slávka Z. (v mailu som uviedla celé priezvisko), rodená Petrušová a pracovala ako sudkyňa najprv na Okresnom súde Košice 2 a teraz je sudkyňou Krajského súdu v Košiciach.
Ako to viem? Za prvé je to oficálné info z internetu, dá sa to nájsť. Jej manžel robil v tlačiarňach, kde som pracovala i ja. Jej mama mala kamarátku, ktorá bola mojou šéfkou a ta nám často povedala i to, čo nechcela.
Za druhé: poznám osobne JUDr. Jozefa Petruša a Agnesu Petrušovú, ich rodičov, ktorí obaja pracovali vo Východoslovenských tlačiarňach. Dr. Petruš tam bol riaditeľ, s ním som sa len oficiálne zdravila na chodbách. Po roku 1989 ho nezvolili za riaditeľa, lebo zvolili Ing. Imricha Horňáka a Dr. Petruš stal sa vedúcim výroby. Mimochodom, Imrich Horňák nebol dobrý riaditeľ tlačiarní pri amfiteátri. Veď aj skrachovali, ale blbé to tam bolo už v 90 rokoch, keď som tam ešte pracovala. Tu fabriku som mala veľmi rada a je mi ľúto ako skončila.
Dr. Petruš odišiel už tesne po revolúcii do invalidného dochodku vraj s boľavou nohou a založil si tlačiareň v Košiciach v Myslave. V tom období som v tlačiarňach pracovala a od kolegyne som počula, že pán Petruš tvrdil, že on tam len figuruje po odbornej stránke, že tlačiareň založil jeho švagor, ale ten nemá odborné vzdelanie, takže nemože oficiálne vlastniť tlačiareň. Tá tlačiareň sa volá Typopress v Myslave.
Šokovalo ma, keď som náhodou dočítala, že v roku 2016 dr. Petrušovi primátor Raši dal cenu primátora za rozvoj polygrafie v Košiciach. Proti dr. Petrušovi osobne nič nemám, ale je to otec jeho kamaráta, takže cenu dostal preto? A že tlačil zakázky pre mesto Košice? Veď bol rád, že má zákazky, pretože tlačiarní bolo v Košiciach veľa a na dobré zákazky v iných mestách napríklad v Prahe musíte dať nízku cenu alebo mať dobrých kamarátov, aby Vám tie zakázky dohodili. V Prahe som pracovala v tlačiarni, takže nenakecáte mi, že v Košiciach je to iné. Práce je málo pre polygrafiu, konkurenciou je internet a tlačiarní je veľa: trh ich neuživí, mnohé i skrachovali.
Riaditeľom bol dr. Petruš za socializmu i preto, že ho „schválila“ komunistická strana. Vtedy to ani inak nešlo, nebol jediný riaditeľ, ktorého schválila KSS. A okrem toho mal bratranca a krajskom výbore strany. Počula som to osobne od dr. Petruša, keď bol pruser kvoli jedným pozvánkám a on ako riaditeľ dostal stranícke pokarhanie. Bol to moj omyl, nezabezpecila som dopravu a o jeden deň sa posunul termin. Dotyčný pán z Národnej fronty strašne zúril a nenechal si nič vysvetliť, len tresol telefonom.
Vysokú školu právo pan Petruš tiež študoval popri zamestnaní ako vedúci výroby. V roku 1986 som nastúpila do tlačiarní, ktoré riadil Dr. Petruš a bol tam taký bordél, že som po pár mesiacoch dala výpoveď a chcela odísť do Michaloviec. Dali mi výpovednú dobu 7 mesiacov a a som nemala silu ešte 7 mesiacov vydržať ten bordél na dispečingu. Dispečing patril priamo pod vedúceho výroby a Dr. Petruš robil vedúceho výroby vraj 20 rokov (podľa popisu k vyznamenaniu primátorom). Len krátko predtým, ako som prišla do tlačiarní ja, sa stal riaditeľom. Za 20 rokov na pozicií vedúceho výroby nedokázal urobiť poriadok na dispečingu a vo výrobe? Inak: z pozicie dispečera máte veľmi dobrý prehľad, čo sa kde deje vo výrobe.
Keď pochopili, že skutočne odídem, že dispečera robiť v takom bordeli nebudem, tak mi po viac než mesiaci v roku 1987 ponúkli poziciu kalkulantky a vo firme som vydržala 10 rokov. Na dispečingu som nemala šancu zmeniť nič: dokonca mi vtedajší veducí výroby radil, nech sa nerozčuľujem, že to nezmením, lebo vedeniu to je jedno a nezáleží im na to. Najvyššie vedenie bol vtedy Dr. Petruš a pod ním Michal Vasiľ ako výrobno-obchodný námestník.
Takže ak pan primátor Richard Raši chcel tvrdiť, že Dr. Petruš prispel k rozvoju polygrafie, tak si myslím, že to nie je pravda. Rozvíjal tak akurát svoju tlačiareň v Myslave po roku 1989. Ale Východoslovenské tlačiarne pri amfiteátri nerozvíjal.
Chápem, že Vás to možno ani nezaujíma, ale aspoň som to skusila upozorniť Vás na to, že Košice sú mesto, kde sú doležité známosti a nie skutočné schopnosti.
Čo po Vás chcem? Aby ste našli sposob, ako donútitť novinárov, aby info o VSŽ a policií a prokuratúre uverejnili. Mne sa to nepodarilo od roku 2000.
Dajte si otázku, či novinári nekryjú aj iné kauzy, napríklad spomínanú konkurznú mafiu? Ja som nikdy nepodnikala, ale to málo, čo som o tom čítala v ČR, z toho mi je zle. Tak na čo potom máme novinárov? Na okrasu, aby nám vymývali mozgy?
S pozdravom
Magdaléna Nadzamová
Doplnenie, ktoré nebolo v maile: družstevný byt v Košiciach som dostala v roku 1989 len vďaka Petrušovej sekretárke Aničke Martinčekovej (áno, jej manžel bol Alojz Martinček, známy Košičan) a pánovi Petrušovi. Ako som sa dozvedela, tak som bola v poradovníku na prideľované podnikové družstevné byty, ale niekto ma z neho vyhodil. Kolega s mojou šéfkou na to prišli, keď šéfka zisťovala kedy dostanem byt. Šéf tej komisie sa divil, prečo tam v poradovníku nie som, keď ma tam dali a kdo ma vyhodil. Lenže to už nešlo zmeniť. Medzitým som chcela odísť, mala som podanú výpoveď a šla by som na železnicu, kde by som mala šancu dostať aj byt. Vybavoval mi to švagor, že by ma tam vzali, i keď som mala iné vzdelanie.
Jeho švagor bol vysoko postaveným šéfom na železnici a bavila som sa vtedy aj s ním, takže nešla by som do neistoty. Vedela som, že to splní. Chcela som robiť „len“ sprievodkyňu ložkových a lehátkových vozňov, ale šlo aj o to, aby som mala možnosť získať byt. A bol by tam lepší plat a tlačiarňach som bola dosť nespokojná. Takže keby vtedy nebolo aktivity pani Martinčekovej, ktorá bola ku mne vždy milá, tak odídem a dnes žijem kľudný život bez Rezešovcov a bez podrazov slovenskej polície, prokuratúry a novinárov.
Lenže pani Martinčeková mi najprv vybavila na krátku dobu podnikovú garsonku z inej firmy. Rovno mi doniesla kľúče a ešte vybavila podnikové auto s vodičom, aby sme sa tam išli v pracovnej dobre pozrieť.
A kolegyňa ma ukecala, nech idem za riaditeľom Petrušom sa ho spýtať, či byt dostanem alebo keď nie, tak idem preč. Poprosila som len pani Martinčekovú, nech mi dohovorí termín u riaditeľa. Nepovedala som jej, čo od neho chcem vedieť. Pravdepodobne si to zistila od mojích kolegyň, lebo pán Petruš sa na túto tému nikdy so mnou nebavil. Rovno to vybavila pani Martinčeková, on šiel za šéfom vtedy kádrového oddelenia a zavolal si ma rovno ten s tým, či stiahnem tú výpoveď, lebo inak mi nemožu prideliť byt. A že mi dajú najbližší voľný byt, keď niekto dostane väčší byt a bude vraciať menší.
A akí sú zlí ľudia, som pocítila, keď som sa musela čo najskor sa vysťahovať z vybavenej garsonky. Keď vidím dnes poslanca Erika Ňarjaša, tak si vždy spomeniem na jeho mamu, ako po mne vrieskala u kadrového šéfa, keď som za ňou šla, že kedy sa možem nasťahovať, lebo ma súria. Vrieskala po mne tak, že som u kádrovaka plakala a on ju uzemnil, že ich rodine sme pomohli, keď oni dostali trojizbový byt na Ťahanovcicach a teraz je potreba pomocť mne. Tak konečne bola ticho. Pritom v tlačiarňach nerobila ona, ale jej vtedajší manžel. Inak svet je malý a jej manžel je brantranec mojej spolužiačky a ta keď sa dozvedela, kde mám dostať byt, tak mi navrhla, že sa tam pojdeme pozrieť. Ona mi to navrhla, nie ja, mne by to nenapadlo. A tá navšteva bola veľmi nepríjemná, bola na mňa naštvaná, čo vobec chcem a ku kádrovému sa prišla sťažovať ona, nie ja. Mňa si tam len zavolali, že ona dobehla s tým, čo som si to dovolila.
Tá podniková garsonka predtým bola z inej firmy, preto som sa musela čo najskor vysťahovať do prideleného družstevného bytu. A ta pani, ktorá mi vtedy s ňou pomohla, bola sestra pani Martinčekovej, čo asi dnes možem povedať. Pomohla mi s tým, že nemože to byť na dlho, lebo by potom ona mala problémy. Ja som nič s tým nevybavovala, pani Martinčeková mi doniesla kľúče, položila na stol a povedala: Magda tu máte kľúče. Ja som sa len udivene spýtala : A od čoho? Pani Martinčeková mi na to povedala: Nemáte kde bývať a moja sestra robí to a to a možete v tej garsonke bývať pokiaľ dostanete družstevný byt od podniku.
Na rovinu hovorím, že keby vtedy nebola iniciatívna pani Martinčeková a z tlačiarní vtedy skutočne odídem na železnicu. Nezostala som z vypočítavosti, lebo železnica mala aj štátne byty, takže by to bolo pre mňa výhodnejšie a aj by som mala od začiatku vyšší plat. Zostala som len preto, že som v šoku nedokázala odmietnuť ochotu pani Martinčekovej. Keby mi vtedy nedoniesla rovno kľúče a nešlo to tak rychle s podnikovou garsonkou Magnezitky na Vodárenskej ulici v KE, tak váham…bývala som u rodičom, nebolo to ideálne, ale podstatné je, že dochádzať denne sa dalo a chcela som vlastný byt. Takže keby iniciatívne tlačiarne mi nepridelili čo najrýchlešie byt, tak odídem.
Keby som odišla na železnicu, dnes by som určite nebola bezdomovec, pretože s Rezešovcami by som do pracovného styku nikdy neprišla. A nemala by som zohnať prácu, bola by som len anonymný človek. Čo by bolo pre mňa plus.
Vrátim sa k včerajšej nehode a k policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi:
Predpokladám, že nielen šéfredaktori médií (viď list, ktorý bol uverejnený na webu omediach.com) ale i Marek Vagovič sa ho na to spýtajú Štefana Hamrana, prečo moj mail a žiadosť o pomoc neriešil a uverejnia to. Veď ste seriozni a podľa vás Matovič nehovorí pravdu, tak to dokážte v praxi.
Roman Mikulec moj mail sice čítal, ale od roku 2020 som mu nestála ani za odpoveď a nič neriešil. Taktiež sa šiel pozrieť na miesto nehody.
A aby som „nekrivdila“ len Romanovi Mikulcovi, ani Vladimír Palko ako minister vnútra nemal záujem riešiť túto kauzu, rovnako ako Béla Bugár.
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/08/24/bela-bugar-a-rozkradnute-miliardy-z-vsz/
Všetko je doležité, ale nehodu snáď zvládnu vyšetriť i policajti, ktorí za to platení. Alebo sa mýlim?
Prečo to na facebooku komentuje Čaputová aj Kollar?
Ale keď som Čaputovú poprosila o pomoc ja, poslala jej dva maily (jeden už v roku 2020), tak ma ignorovala. Napísala som o tom i články na blogu, poslala novinárom už v roku 2000, ale novinári ju neoslovili, aby im dala odpoveď. Nepodstatná téma….ale ona to citlivo vníma, takáto „práca“ asi za ten jej plat stačí Slovákom.
Info o kauze, s ktorou som ju oslovila je v týchto článkoch:
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/09/02/zuzana-caputova-a-ustava-slovenskej-republiky/
Keď som poprosila o pomoc Kollára, i poslancov ja, taktiež ma ignorovali. A prípad riešili tak, že to poslali prokuratorovi, ktorý to na začiatku „zbabral“ a ten mi napísal rovnakú odpoveď. A preposlali mu to od Čenteša (Čentešova manželka bola moja spolužiačka na priemyslovke, takže nemám ilúzie o tom, kto sa pracuje na prokuratúre a určite rada vysvetlí, prečo študovala práve právo).
Vložím sem diskusiu práve z článku pravdy, pretože sa s ním stotožňujem:
A kde to maju komentovat ? FB je asi najrozsirenejsie komunikacne medium v sucasnosti.
Nikde. Je to podlý hyenizmus využívať nešťastie iných na politickú propagandu , ich klamstiev a zvrhlostí, len aby mali plné bachory na prasknutie. Tak to je gól. Naisto to mrzí Kollára alebo jaternicu (napísala by som to slušnejšie)
Nezmazali ste tieto komentáre, preto by ste nemali zmazať ani moj článok, ani ho stiahnuť z titulky.
Medzi obeťami jazdy opitého vodiča boli aj mladí ľudia. Napísal to premiér Eduard Heger, ktorý vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým. Išlo o vodiča Škody Superb. Na zastávke Zochova bežne stoja študenti, ktorí pokračujú na internáty v Mlynskej doline. Je to prestupová zastávka z Hlavnej stanice.
Minister vnútra Roman Mikulec na mieste nehody potvrdil, že medzi obeťami sú študenti. „Boli to študenti, bohužiaľ, niektorí dnes prvý deň mali nastúpiť na vysokú školu, nesmierna tragédia,“ povedal.
Rodinám a blízkym obetí tragickej nehody, ktorá sa stala v noci v centre Bratislavy, vyjadrila sústrasť prezidentka Čaputová. „Alkohol pri jazde autom nemá miesto. Pri sadaní za volant sa vždy, prosím, rozhodujme a správajme zodpovedne, aby sme svojím konaním nezapríčinili nešťastie a smútok iným ľuďom,“ napísala.
Je zvláštne, že mne pomocť nechceli, ani som im nestála za odpoveď. Ale veď to slovenská polícia vyšetrí… tak prečo sa v tom angažujú premiér Heger, prezidentka Čaputová, minister Mikulec, policajný prezident Hamran a generálny Prokurátor Žilinka? Nestíhajú inú prácu: angažovať sa napríklad ako funguje zdravotníctvo, energie, justícia a aj moja kauza a iné závažné kauzy, napríkla konkurzná mafia, ktorú popisovala Danka Bobeková, situácia na východnej hranici, ktorú popisoval Marek Boka z Michaloviec…..tých kauz je viac. To prezidentka Čaputová citlivo nevníma? Aj títo ľudia potrebujú pomocť a im nikto pomáhať nebude? To novinárom nevadí ta povrchnosť práce politikov, prezidentky, prokuratúry a polície? Asi nevadí, pretože máte naplnený obsah médií a nemusíte pri tom veľmi premýšľať a namakať sa. Alebo sa mýlim? Tak potom sa neporovnávajte ku Kuciakovi, pretože mu nesiahate ani po členky
Niektoré veľké kauzy som spomínala v tomto článku:
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/09/13/list-kuciakovym-rodicom-ohladne-prace-novinarov/
Citujem z tohto článku:
Nezávislé médiá sú pritom verejným strážcom a kľúčovým pilierom demokracie. Musíme chrániť tých, bez ktorých by sa o transparentnosti nedalo hovoriť: novinárky a novinárov.
„Právo na informácie patrí k základným právam a slobodám. Nezávislé a slobodné médiá sú strážcom a základným pilierom demokracie. Sú rozhodujúce pri formovaní verejného života, tvorbe verejnej mienky, ale najmä pri vyvodzovaní zodpovednosti voči tým, ktorí sú pri moci. Európska únia je silným zástancom slobodných a nezávislých médií, pretože prispievajú k ochrane právneho štátu.
Platí to vobec? Lebo ja z vlastnej skúsenosti tvrdím, že od roku 2000 som nezávislého novinára na Slovensku ani v Čechách nenašla. Cenzúra nie je dovolená, ale ja som cenzurovaná. Prečo?
Citujem ďalej z tohto článku:
Ostatné roky sa v celej EÚ objavujú čoraz znepokojujúcejšie trendy v súvislosti so slobodou a nezávislosťou médií. Monitorovanie plurality médií z roku 2021 poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nezávislé médiá sú pritom verejným strážcom a kľúčovým pilierom demokracie. Musíme chrániť tých, bez ktorých by sa o transparentnosti nedalo hovoriť: novinárky a novinárov. Preto podporujeme aj dnešný apel predstaviteľov slovenských médií, píše vo vyhlásení Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
„Právo na informácie patrí k základným právam a slobodám. Nezávislé a slobodné médiá sú strážcom a základným pilierom demokracie. Sú rozhodujúce pri formovaní verejného života, tvorbe verejnej mienky, ale najmä pri vyvodzovaní zodpovednosti voči tým, ktorí sú pri moci. Európska únia je silným zástancom slobodných a nezávislých médií, pretože prispievajú k ochrane právneho štátu. Je neprípustné, aby štáty zasahovali do obsahu médií a aby štátni predstavitelia podnecovali nedôveru v nezávislosť a slobodu médií. Naopak, členské štáty EÚ majú povinnosť zaručiť novinárom priaznivé prostredie, chrániť ich bezpečnosť, nezávislosť, slobodu a pluralitu.
Sú to práve členské štáty, ktoré nesú zodpovednosť za to, aby bola Únia bezpečným miestom pre novinárov. Na Slovensku bol nedávno zabitý pre svoju prácu novinár, a preto by politici a verejne činné osoby mali obzvlášť dbať o ich ochranu a moderovať verejné a neprijateľne zovšeobecňujúce vyjadrenia. Keď chránime slobodu médií, chránime aj našu vlastnú slobodu a demokraciu,“ povedal Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Keď sa bavíme o slobode médii, tak ako si ju predstavujú novinári? Tak, že vyhadzujú maily bez prečítania? Tak, že o doležitých témach neinformujú?
Ako napríklad šéfredaktorka SME Beáta Balogová….
Je divné, že trollov tu admin nechá písať... ...
A podklady pre novinárov boli len si ich nikto... ...
článok už bol stiahnutý z titulky preč.... ...
škoda, takýchto ľudí by bolo treba na... ...
Možno preto nezdieľala Vaše obvinenia, lebo sú... ...
Celá debata | RSS tejto debaty