Snaha zachrániť každého pacienta je podľa Petra Visolajského samozrejmosťou, problém je podľa neho však niekde inde.
To ste myslel vážne? Lebo podľa mňa tomu na Slovensku tak nie je. A pán Matovič to nevidí?
Citujem z článku, ktorý uverejnili web noviny 8.3.2021:
Visolajský tiež v tomto článku upozornil na to, že ministerstvo tlačí na to, aby nemocnice mali vyrovnané rozpočty. To sa podľa neho pri obmedzených príjmoch, bez toho, aby rezort ako regulátor dohliadal na zdravotné poisťovne, nedá dosiahnuť inak, ako znižovaním personálnych nákladov.
Fakultná nemocnica Nitra, v ktorej Visolajský pracuje, navrhuje teda lekárom, že im časť nadčasov nebude preplácať, ale poskytne im za ne náhradné voľno. Mesačne tak chce podľa predsedu LOZ na jednom atestovanom lekárovi „ušetriť“ okolo 200 eur. Viacerí lekári už vedenie nemocnice upozornili, že po takejto zmene odídu z nemocnice preč.
Vedenie nemocnice sa však napriek tomu svojho úmyslu stále nevzdalo. „V rámci ‚optimalizácie personálnych nákladov‘ sú moje kolegyne sestry nespokojné, lebo ich vedenie núti za nadčasy brať si náhradné voľno. Áno, v čase keď hovoríme, že pre pacientov nemáme dosť sestier a tak, pacientov po jednom vozíme vládnym špeciálom do Nemecka,“ uzavrel.
Koniec citácie.
No ale ak som to dobre pochopila, tak sa lekári sťažujete, že máte veľa nadčasov a že by ste mali mať menej hodín lebo ste unavení. Tak by bolo fér si za to vybrať náhradné voľno, lebo unavený lekár može poškodiť pacientov. Alebo sa mýlim? Vy tie nadčasy v podstate chcete kvoli peniazom a príplatkom?
Naschvál som pripojila aj tu vetu o vládnom špeciáli, pretože to máte pravdu, že sa v zdravotníctve plytvá peniazmi.
Lenže plytvá sa aj na úkony a vyšetrenia.
Pološero : Byznys v bílých pláštích
Zaznie to už na začiatku rozhovoru: V Česku se ročne předepíše za 35 miliard korun léků. Otázkou je kolik je z toho zbytečně.
Je to natočené už v roku 2013.
Už v tomto článku som upozornila na stravu. Tak prečo to lekári nevyužívajú a nedoporučujú častejšie?
Sama som to pred rokmi zažila, že ma posielali po zbytočných vyšetreniach a ja som medzitým si naštudovala literatúru od lekárov, ktorí uznávajú stravu ako liek a skúšala, čo mi pomáha.
Teraz možno budete ironickí, prečo som za lekármi šla? No preto, že som platila zdravotné odvody, oni sú za to platení, aby pomáhali pacientom a aby dokázali určiť správnu diagnozu včas a pomocť. Nie sú tam preto, aby sa správali ako polobohovia, ktorí na pacientov kašlú a sme pre nich len niekto, kto ich obťažuje. Je skutočne málo lekárov, ktorí sa správajú k pacientom slušne.
Pár som ich zažila a vymenujem ich, aby som bola konkrétna:
MUDr. Marianna Zábavníková (plastický chirurg, ja som ju zažila ako mladú začínajúcu lekárku a bola už vtedy fakt dobrá, bola som u nej na operácii s materinským znamienkom. Bez známostí som od prvého vyšetrenia na „plastike“ v starej nemocnici v Košiciach šla na operáciu za dva dni. Keď sa ma spýtala, že ako dlho to mám zapálené a ja som povedala, že asi 7 rokov, tak mi na to povedala, že to musí ísť čo najskor von a kázala mi prísť na operáciu za 2 dni. Že keď stihnú, tak ma urobia ambulantne a keď nie, tak ma vezmú do nemocnice na ložkové. Moja vtedajšia kolegyňa tam v nemocnici mala známosti a na operáciu kosti na palci na nohe čakala 3 mesiace. A upozorňovala ma, že bez známostí budem čakať pol roka. Bolo to v roku 1990 – 1991, kedy sa ešte niektorí lekári snažili i v štátnych nemocniciach. Plastická chirurgia vtedy bola v Košiciach pre celé východné Slovensko, takže pacientov tam mali dosť. Mala som šťastie, že ma vyšetrovala na začiatku táto lekárka.
Dobré skúsenosti som mala i s závodným lekárom MUDr. Pavlom Draveckým (robil v Magnezitke v Košiciach na Bani a nám len zastupoval závodnú lekárku).
Vďaka nemu som sa dostala na operáciu s materinským znamienkom, lebo vtedy zastupoval. Ja som ho pri inej diagnóze poprosila, či ma može poslať na vyšetrenie s tým znamienkom. Že chcem vedieť, či je nutné ho odstrániť. On ma na vyšetrenie poslal bez zbytočných rečí. Kožná lekárka sa tiež k tomu priamo nevyjadrila, ale poslala ma na komisiu, kde určovali, či je to nutné dať preč. Bolo tam v komisii viacero lekárov. Asi preto, aby sa plastická chirurgia nezneužívala a so mnou sa bavil osobne starší lekár, vtedy už asi dochodca. Bol milý a slušný.
Prečo to píšem? Lebo keď som predtým chcela ísť na vyšetrenie s tým znamienkom, ktoré ma bolelo a bolo poriadne zapálené (na tvári), tak ma závodná lekárka MUDr. Helena Širillová odmietla na vyšetrenie poslať. Ja som len chcela vedieť, či je nutné ho dať preč a o tom rozhodli až na plastike. Ani kožná lekárka mi nepovedala definitívne, či je to nutné. Pritom Helena Širrilová mi tvrdila, že keď si ho nechcem dať preč, tak na vyšetrenie ma ani nepošle. Ja som chcela vedieť, či to je nutné dať vyoperovať, počuť názor lekárov. Bola hodne protivná, povýšenecká, nešlo sa s ňou dohodnúť slušne, tak som len odišla a bola ticho.
Taktiež rovnako protivná bola doktorka Helena Širillová, keď som za ňou šla v inom prípade. Povedala mi, že mi nič nie je a poslala ma späť do práce. Do práce som prišla s plačom, čo mi tak bolo zle. Tiež to bolo v roku 1991. Moja vtedajšia šéfka vtedy mala za suseda MUDr. Dušana Beľuša, ktorý bol veľká kapacita, čo sa týka zubariny v novej nemocnici v Košiciach. Tak mu hneď zavolala a on mi vybavil cez prednostu Internej kliniky v rovnakej nemocnici, že sa mi venoval internista na jeho oddelení. On si skor zo mňa robil srandu, ale jeho sestrička mi dávala cenné rady a veľmi mi pomohla. Nakoniec mi zistili anémiu (nedostatok železa), poslali na neurológiu a na rehabilitačné odd. A rehabilitačná lekárka MUDr. Eva Bočkorová mi už po mojich prvých vetách povedala, že bodaj by mi nebolo zle, keď mám anémiu a mám podľa rentgénu otočený stavec. Ale podľa doktorky Heleny Širillovej som bola zdravá.
Nakoniec som chodila na rehabilitácie s chrbticou a jeden „cyklus procedúr“ nestačil. Tak som absolvovala i druhý cyklus. Ani to definitívne nepomohlo a dr. Bočkorová mi navrhla akupunkúru, či som ochotná to skúsiť, že to študovala v Prahe. Bála som sa, ale verila som jej, tak som to skúsila a definitívne mi to pomohlo. Bolo to v roku 1991. Samozrejme, potrebovala som vtedy nemocenskú a dr. Širillová bola vtedy veľmi naštvaná, že som prišla s potvrdením z novej nemocnice v KE, že mi má dať nemocenskú, keď ma predtým v rovnaký deň poslala preč s tým, že mi nič nie je. Bez vyšetrenia, bez krvných testov, bez vyšetrenia moču. Dokonca som vtedy mala u internistu v krvných testoch i zvýšený cukor. Vzhľadom k tomu, že v rodine sme mali cukrovku, tak mi robili i testy na cukrovku. Našťastie sa nepotvrdili.
Áno, i to je „prístup“ lekárov a určite nie som sama, ktorá takýto lajdácky prístup niektorých lekárov zažila.
Veľmi slušná a pracovitá bola i MUDr. Katarína Bajová, zubárka na poliklinike Sever v Košiciach. Už je dlhé roky v dochodku (neviem, či ešte žije) a ja ju nazývam rovno anjel. Takýchto milých a slušných lekárov som zažila málo. Pritom som sa k nej dostala náhodou, keď zastupovala MUDr. Editu Pihorňovú, ktorá bola závodná zubárka, ku ktorej som mala chodiť z podniku povinne. Keď som bola na kontrole u doktorky Bajovej, pretože bola tak poctivá, i keď len zastupovala, že ma zavolala na kontrolu, tak som ju poprosila, či nemožem ku nej chodiť nastálo ako pacient. Vzala ma a dodnes ľutujem, že táto pani už neordinuje.
Vďaka doktorke Edite Pihorňovej sa panicky dodnes bojím zubárov, pretože ku mne ako k pacientovi pristupovala dosť necitlivo. Ešte hodinu po trhaní nervu som i po tabletke a injekci na umrtvenie plakala od bolesti.
Táto doktorka bola susedka kolegyninho manžela a bol u nej aj on. Povedal, že síce to urobí dobre, ale je „mäsiarka“. Nie každý takýto tvrdý prístup zvláda.
Preto som presvedčená, že najlepšie bude, keď si každý bude svoje choroby platiť sám, vyberie si konkrétného lekára, platiť bude bez zdravotných odvodov a bez zdravotných poisťovní. Za prvé: peniaze sa nebudú strácať po ceste za predražené prístroje a lekári sa budú musieť viac snažiť. Nie je fér, žeby lekári na pacientov kašlali a mali rovnaký plat hlavne v nemocniciach ako tí lekári, ktorí sa pacientom venujú poctivo. Ja som za to, aby lekári dostali zaplatené. Ale dostali zaplatené priamo od pacienta. Nechápem, prečo máme živiť zdravotné poisťovne a platiť paušálne choroby iných, ktorí na svoje zdravie kašlú, nezaujíma ich zdravá strava vobec a užívajú „igelitku liekov“. A platiť zisky zdravotným poisťovniam.
Upozorňujem na to, že i ja viem z vlastnej skúsenosti, čo je nezdravá strava a závislosť. Som závislá na čokoláde a z vlastnej skúsenosti tvrdím, že najhoršia závislosť je na cukre, na sladkom. Kam sa na to „hrabe“ alkohol a cigarety…. Cukor je väčšia závislosť a ešte tolerovaná.
Keksíky a podobné chemické koktejly sa snažím vynechávať. Jem aspoň kvalitou priemernú čokoládu a občas zmrzlinu (mrazené si vyberám smotanové).
Prečo to spomínam? Lebo chápem ľudí, ktorým lekári nepomohli, sú zúfalí a hľadajú pomoc kdekade. Zažila som to i ja a niekoľkokrát. Ale nemožem za týchto lekárov poradenstvo robiť ja zadarmo.
Často človeku nepomožu ani známosti u lekárov. Sestra takto chodila s malou asi polročnou dcérou do detskej nemocnice v Košiciach. Bolo to v roku 1994. Mala známeho primára (spolužiak zo základnej školy jej nebohého svokra), ktorý sa jej akože venoval a vyšetrenia vybavoval. Za pol roka bola malá trikrát v nemocnici. V nemocnici jej dali výživu a keď sa vrátila domov, tak sa jej to znovu zopakovalo: zvracala a mala hnačky.
V rodine z toho boli zúfalí, dieťa bolo vychudnuté, babičky nad ňou jojkali, že asi to dieťa umrie. Lekári sestre nepovedali nikdy nič, i keď jej robili rozne vyšetrenia. Samozrejme nikdy nešla naprázdno: raz to bola primárovi päťstorunáčka, inokedy aspoň šampanské a nestála im ani za to, aby jej povedali, čo momentálne vyšetrujú. Raz som sa jej pýtala, či jej aspoň niečo povedia. Žeby bola slušnosť jej povedať, že tieto príznaky možu znamenať viacero chorob, že slušné by jej bolo povedať napríklad: teraz sme jej robili testy na cukrovku, ta sa vylúčila….teraz jej robíme testy napríklad, či má v poriadku niečo iné, iný orgán. Ja by som to aspoň takto robila na mieste lekárov, o to viac, keď dávala „pozornosti“, lebo inak pochybujem, že by sa s ňou ten primár bavil. Sestra mi na to povedala, že jej nikdy nič nepovedali, len jej prikázali prísť na ďalšie vyšetrenie. Pričom nevedela, čo malej budú vyšetrovať a hnačky a zvracanie nezmizli.
Raz jej povolili nervy a vykričala sa na toho primára a povedala mu, že sestra (to akože ja) mi už dávno povedala, že som sa mala ozvať ….Hovorila že bola fakt už naštvaná a pán primár sa zmohol len na slová: „Ja vám už neviem pomocť.“ Hlavná vec, že za to bral peniaze naviac pre seba. Bolo to v roku 1994 a sestra vtedy skonštatovala, že za to, čo mu dala, by si kúpila pračku, ktorú potrebovala pri troch malých deťoch. Vtedy stála pračka cca 8 000 slovenských korun. Ale chcela malej pomocť…. a keď videla tu hrozu, keď malej pichali injekciu do hlavičky (neviem dovod), a mladej lekárke to nešlo, tak ju poslali von z ordinácie. I takéto hrozy som od nej počula. Nakoniec malej zistili alergiu na lepok a na kravské mlieko. A ten primár vtedy odchádzal do dochodku a vraj s novou primárkou si robili naschvály. Malá dcéra bola vtedy tak zoslabnutá, že keď začala sama chodiť až v 14 mesiacoch, tak boli nadšení, že už konečne chodí. Našťastie ta malá neter mala viac rozumu ako všetci doktori. Keď ju začalo bolieť brucho, tak prestala sama od seba jesť bežnú stravu. Pokiaľ to neprestalo.
V nemocnici bola aj neskor, keď jej boli tri roky. To už ani neviem, na akú diagnozu. Ale podstata je, že sestričky ju mali radi, pretože bola strašné šidlo. Jednu príhodu s ňou mi rozprávala staršia sestrička sama od seba, keď ma videla na návšteve s malou. Že sa im schovala v sesterne, vyliala im kávu, ich kolegyňa sestrička dostala skoro infarkt, ale že je ináč zlatá. Celú príhodu mi rozprávala so smiechom. Malá neter chodila s obviazaným prstom, tak sme skonštatovali, že to bude asi od tej horúcej kávy. Keď s ňou bola sestra po 1 roku na kontrole, tak malú sestričky zdravili menom a sa jej pýtali, ako sa má. Sestra sa jednej sestričky pýtala, či si ju ešte po roku pamätajú. Sestrička jej odvetila, že takých detí je málo.
So sestričkami som mala aj ja dobré a milé skúsenosti, keď som za malou chodila na návštevy, keď jej boli 3 roky. Bola v nemocnici v KE a ja som to mala z rodiny najbližšie, preto som za ňou chodila najčastejšie. Boli ochotné, milé.
Píšem to preto, aby ste si nemysleli, že mám záujem na zdravotníkov len nadávať. To nie je pravda. I medzi nimi je mnoho slušných a pracovitých ľudí. Ale platy lekárov možu byť len do úrovne možností štátu. Prečo všetci mlčia a verejne nerozoberajú tému úplatkov zdravotníctve pre lekárov?
Je to hroza, že už v devädesiatych rokov som osobne zažila, že i keď som bola akútny stav, tak na vyšetrenie som si musela vybaviť známosť cez kolegu. Nikoho z lekárov nezaujímalo, že mi je zle a že to vyšetrenie ultrazvukom potrebujem čo najskor. Dostala som vtedy termín 10 dní a dovtedy do práce. Nikoho nezaujímalo, že zvraciam žlč a nevládzem chodiť. Ultrazvuk mi vybavil kolega cez kamaráta a brala som si dovolenku a na jeden deň som uprosila sestričku, nech mi dá po odbere krvi celodenné ošetrenie, lebo nemám toľko dovolenky a nevládzem chodiť do práce. Pochopila a pomohla mi. Takže mám povinnosť platiť zisky zdravotným poisťovniam a keď mi je zle, tak ma pošlú lekári do práce a na vyšetrenie musím čakať?
Viem, že teraz to je ešte horšie, termíny sú v mesiacoch. Tak za čo chcete vyššie platy, keď si neviete lekári zorganizovať prácu a nezaujíma vás akútny stav pacientov, ani to nerozlišujete, čo može počkať a čo nie? Keď je niekomu zle, predsa nemože čakať na vyšetrenie 3 mesiace, ako občas čítam v diskusiach, že sú také termíny a aj dlhšie….
Prečo tie drahé prístroje nevyužívate viac hodín denne? Prečo robíte zbytočné vyšetrenia? Zažila som to a vidím to aj v ČR na jednom konkrétnom prípade. Prečo predpisujete tak veľa liekov miesto toho, aby ste radili ľuďom nech zmenia životný štýl?
Preto je serioznejšie, nech si každý svoje choroby platí sám. Priamo, bez zdravotnej poistovne a rovno lekárovi. To sa budú i lekári viac snažiť. To si pacient rozmyslí, či bude kašlať na svoje zdravie, platiť mnoho vyšetrení a mnoho liekov. Nie sme povinní iným platiť ich choroby a zároveň si platiť napríklad zubára. Je to doslova zrúdné a bezcharakterné. A do toho ešte lekári budú vykrikovať, že chcú vyššie platy? A za čo, keď mi nepomohli, keď som potrebovala? V žiadnej práci by vás za takúto lajdácku a oneskorenú prácu neplatili a nie nadštandartne. A kedy otvoríte lekári tému úplatkov? Alebo mi chcete tvrdiť, že úplatky už v medicíne na Slovensku vymizli?
Pán Visolajský a pán Matovič, žiadam Vás oboch, aby ste riešili i tieto zanedbané prípady iných pacientov, ktorí mi posielali v priebehu rokov maily. Je to cca od roku 2012 a je to zatiaľ asi 100 mailov. Mám ich viac, ale do textovej podoby som stihla dať len takéto množstvo. A ešte aj po týchto mailoch budete lekári tvrdiť, že si zaslúžite vyššie platy???
Samozrejme, zbabelí a sebeckí sú aj tí pacienti alebo ich príbuzní, ktorí mi písali. Lebo na lekársku komoru sa neobrátili, trestné oznámenie nepodali, ale zároveň si mysleli, že v skratke, po maili, po telefone to vyriešim ja a zadarmo. Čo je absurdné.
Na začiatku som sa snažila odpovedať, potom som pochopila u jedného policajta menom Štefan (robil v Malackách) a mal rakovinu hrubého čreva, že to je zbytočné. Keď strava ho nezaujímala a chodil na chemoterapiu…tušila som, že to u neho skončí zle. Už zomrel, bolo mu cca 47-48 rokov, keď zomrel. Samotná psychická podpora nestačí.
Potom som niektorým napísala univerzálnu odpoveď a v januári 2013 som sa rozhodla, že stačilo, žiadne rady, ani krátke dávať nebudem. Nech si to robia lekári sami. Berú za to plat.
Nie som ani bezplatná informačná poradňa, čo sa týka zdravia. Keď to je pre pacientov banalita, nech si to urobia zadarmo sami. A keď je to vážnejšie, nech im poradia lekári alebo nech si zaplatia súkromnú zahraničnú kliniku. A že na to nemajú? Tak nech riešia bordél v zdravotníctve. Ja som ho nesposobila. Je doslova arogancia Slovákov, že to, že z VSŽ Košice, to znamená zo spoločne vybudovanej firmy za socializmu vyvádzali Rezešovci do konkrétnych svojich súkromných firiem cez fiktívne zakázky minimálne miliony korun a polícia a prokuratúra, i keď brala platy za prácu, tak to odmietla vobec riešiť.
Mne za to zničili život a skončila som na ulici. Ale vám bezcharakterným Slovákom to nevadí, nevadí to ani prezidentke, predsedovi vlády, Matovičovi, Robertovi Ficovi, Mikulcovi, Hamranovi, novinárom,….poslancom…nikomu. Ste proste sebci!!!
Ale drzo chcete, aby som robila za lekárov zadarmo poradenstvo a opravovala, čo oni so štúdiom medicíny a často s dvomi atestáciami pokazili. Ja sa pýtam, či ste sa už úplne zbláznili alebo ste len tak strašne chamtiví a zbabelí??? Hyeny, keď to je taká banalita, tak nech vám poradenstvo robia po telefóne lekári. Aha, tam sa neozvete chamtivci.
Kde beriete tú drzosť si naivne myslieť, že poradenstvo o zdraví má byť zadarmo a v skratke? Ja to nerobím vobec, neexistujú peniaze, za ktoré by som to robila. Lebo to je na roky práce….a nie je to práca na telefon, blbci….Lebo to chce roky štúdia roznych kníh od lekárov, chemikov, vedcov a pozeranie roznych dokumentov, tiež od odborníkov. A nemám ani úchylku donekonečna si otvárať staré rany a baviť sa o rakovine. Ja som napísala svoje skúsenosti a to, že o tom píšem ďalej je len preto, že to nikto nechcel riešiť. Ale nemám potrebu počúvať o chorobách iných ľudí donekonečna. Ja za to nie som platená, od toho sú lekári platení.
A ešte som zažila tú drzosť, že mi ľudia nadávali, že nie som ochotná pre nich robiť zadarmo, keď to už viem a oni to nevedia. To je ich lajdáctvo a chamtivosť, že to nevedia, nech si kupujú knížky, študujú. Takže pre to, že som bezdomovec, tak mám robiť zadarmo? A pred lekármi si nedovolíte ani ceknúť, ani povedať pol slova?
A taktiež lekári si dovolíte chcieť čo najvyššie platy a pritom na pacientov mnohí kašlete. Takže nechám tie maily prešetriť, kto im nepomohol. Stačí, keď si to pán Visolajský zistí sám alebo to dá prešetriť a zjedná nápravu a potrestá lekárov, ktorí pacientom neporadili. Trvám na tom.
Je medzi nimi i napríklad dnes už nebohá psychologička Jaššová, alebo detská lekárka Alena Tamaškovičová. Obe chceli info o Gersonovej terapii (manžel je špeciálny prokurátor Martin Tamaškovič a jej svokor bol sudca, mal rakovinu a už zomrel, chcela tuto info pre svokra). Keď si ktokoľvek myslí, že u Gersonovej terapii je presný postup na všetky situácie, tak je hlúpy. To ani nejde, pretože každý príde v inom štádiu a každý má inú imunitu, jedol inú stravu.
Knižku si ktokoľvek mohol objednať z Gerson kliniky a dať preložiť, keď nerozumel jazyku, v ktorom bola vydaná. Prečo to ľudia neurobili? Lebo sú neskutočne chamtiví a majú doslova šialený pocit, že keď je niekto chorý, tak tí ostatní okrem lekárov mu majú povinnosť pomáhať zadarmo. Takže celý život mám povinnosť robiť zadarmo šialenci??? Budem, keď všetci budete robiť zadarmo, rozdáte svoj majetok bezdomovcom, všetci budete pomáhať bezdomovcom a v oboch krajinách nebude ani jeden bezdomovec. Toto sa vám asi zdá šibnuté a šialené.
Ale asi sa vám nezdá doslova hrozné, že žiadate po bezdomovkyni prácu zadarmo a tá práca má hodnotu miliónov, je to i duševné vlastníctvo, boj s lekármi, info o výžive a psychológia.
To všetko je potrebné dodržať pri liečbe rakoviny a ja som sa rozhodla, že túto prácu prenechám súkromným klinikám v zahraničí. Oni majú v tom oveľa lepšiu prax, takže keď to chcete, tak si to zaplaťte. A to, že je to drahé a nech vám to radšej urobím ja zadarmo, to svedčí len o vašej chamtivosti. Doslova zrůdy, bez štipky hanby. To hovorím o pacientoch, ktorí sú sebeckí. A ešte mi mnohí v diskusiach nadávate, že som neúspešná.
Takže keby som kradla, tunelovala, flákala sa ako politik alebo brala dochodok 20 rokov (i keď platby postačia z odvodov z platu tak na 3 – 5 rokov dochodku, niektorí to počítali), tak to by som bola úspešná. Ale že odmietam robiť zadarmo na chamtivcov, tak som neúspešná? To, že máte rozkradnuté Slovensko, to som pochopila, že vás Slovákov to nezaujíma. Taktiež vás nezaujíma nefunkčná polícia, prokuratúra, justícia, ktorá rieši len to, čo chce, len ako chce a kedy chce.
Toto mi napísal v jednom maili bývalý vysokoškolský profesor, ktorému manželka ochorela na rakovinu a zomrela:
V prvom rade sa čoraz častejšie zamýšľam nad veľmi ťažkou otázkou: Prečo to postihlo moju Zlaťku? Nikdy nefajčila, nepila, žila ako učiteľka skromne, ľudia ju majú naozaj radi…Súčasne si uvedomujem, že dôvod existuje. Ten vonkajší, ako sa mi zdá, je čoraz zrejmejší. Vzduch, bez ktorého človek neprežije ani 5-7 minút, je otrávený., voda, bez ktorej sa dá prežiť 7-8 dní, je otrávená., potraviny, bez ktorých človek prežije okolo 40 dní, sú v podstate samy jed. Sú to širšie súvislosti honby za oným „zlatým teľaťom“, o ktorom sa píše v zaslanom článku vo vzťahu k farmácii. Za obdobie, v ktorom prežívame svoju Kalváriu, som nadobudol ďalšie skúsenosti.
Jedna je obzvlášť alarmujúca – lekári v súvislosti s rakovinou, a nielen s ňou, vôbec nehovoria o dôležitosti potravy pre naše telo, alebo presnejšie – o vzduchu, vode a strave. Jeden prednosta, docent medicíny, mi dokonca nedávno povedal, že „všetko sú to hlúposti“.
Pritom nás naša mama, obyčajná dedinská žena, keď sme ako deti ochoreli, liečila stravou. Napríklad, kminovou polievkou. Dostali sme sa na koľajnice bez zjavnej cieľovej stanice, vytvorili sme spoločnosť, v ktorej chceme zdokonaliť už existujúce STVORENÉ DOKONALÉ SYSTÉMY. A tu sa zrejme musíme vedieť zorientovať, čo z praktického hľadiska je veľmi ťažko. Nadviazal som kontakty s viacerými znalými ľuďmi, ako ste aj Vy, milá pani Magda, pozháňal som alternatívne prírodné liečivá, kontaktujeme sa aj s duchovnými osobami – nielen s klasickými teológmi – a vynára sa tu čoraz viac súvislostí. Žiada sa mi potvrdiť Vaše presvedčenie o úlohe stravy.
Svojho času si Zlaťka našla hrčku (r. 1989) a vtedy sme nešli k lekárom. Dostali sme sa k receptu a na jeho základe absolvovala 40 dňovú kúru na báze surových zeleninových a ovocných štiav, ktoré sme vyrábali doma (cvikla, mrkva, čierna reďkovka, zemiak, jablko), bilinkových čajov a zabralo to. Schudla asi 17 kg., ale evidentne jej to pomohlo.
Ďalšie dôvody sa hľadajú ťažšie. Hľadajúci ľudia hovoria o „duchovných príčinách chorôb“ a tu je priestor pre každého z nás, ako sa dokážeme
na poznanie svojej ľudskej podstaty sústrediť, aby sme reálne pochopili, že „iba správne poznanie vedie k správnemu konaniu“. Je tiež zrejmá pozitívna úloha ľudskej súdržnosti aj od navonok neznámych ľudí. A zrejmá je aj naša prízemnosť, keď naše naozajstné „antény“ sú nepresne nastavené. Rakovina sa v súčasnosti stáva epidémiou. Na príčine je jednoznačne typický človek našej doby so svojimi pochybnými „prioritami“. Ako sa dostať z tohto otráveného kruhu von? Otázka nad všetky ostatné…
Koniec citácie z mailu pána profesora.
Túto nižšie pripojenú univerzálnu odpoveď som niektorým posielala. Ale predpokladám, že mnohí to nepochopili, lebo si naivne mysleli, že by som im pomocť mala. Ale ja sa nemám chuť rýpať v chorobách iných a chce to pri tom „myslieť“, tak by som si znovu musela obnovovať svoje rany z liečby a skúsenosti s lekármi. To nie je pre mňa dobré riešiť individuálne, lekárom som tie skúsenosti chcela dať už v roku 1998, ale ich to nezaujímalo, ani jedného.
Moja odpoveď jún 2015:
Dobrý deň,
Prepáčte, ale i ja som v koncoch a 15 rokov čakám, kedy si ma konečne Slováci zastanú a pomožu mi.
Nepomohli a ja som skončila ako BEZDOMOVEC v zahraničí. Preto si musím riešit vlastný život, keď Slováci sa na mňa vykašlali a nepomohli.
Takže posielam oneskorene všeobecnú odpoveď a ak Vás to zaujíma, tak si to naštudujte. Ja už nemám síl riešit zdravie iných a ešte po maili. To je nezmysel a nie je to moja povinnosť. Okrem toho, mnohí si ma pomýlili so slúžkou, posielali anonymy, nadávali…. takže „vážení Slováci“ ma už poriadne naštvali. Asi máte predstavu, že ja musím žiť pod mostom a počúvať o zdraví iných…. Nemám na to chuť, preto si to naštudujte sami. Ja nie som robot, a ani ma nikto za to neplatí, preto neočakávajte, že budem robiť zázraky po maili.
Aby som skutočne niekomu pomohla, čo sa týka zdravia, tak to by som sa mu musela intenzívne venovať aspoň 2-3 mesiace a aspoň 2x sa s ním osobne stretnúť a dlhšie porozprávať. Zdravie nie je o jednej potravine, ale o celkovom životnom štýle. Na to nemám čas a prečo by som to robila pre cudzích ľudí, keď Slováci na mňa zvysoka kašlú? Všetky inštitúcie, ktoré mali konať, nekonali!!! Takže som prišla o všetko.
Napísala som svoje skúsenosti v článkoch, je to tam zadarmo, prečítať si to može ktokoľvek a kedykoľvek. Na viac rád sa musíte popýtať lekárov. Ja viem, že väčšina z nich o výžive toho veľa nevie, ale bojujte si s nimi samy.
Všeobecná odpoveď:
Všetky moje články o zdraví su na mojom blogu, je tam 22 článkov a väčšina je o zdraví.
http://popelka.blog.pravda.sk/author/popelka/
Nie je v mojich silách pomáhať ľuďom po maili, na to je nutné si aj pozrieť nejaké dokumenty o strave. V nižšie uvedenom článku sú odkazy na dokumenty, ktoré ma zaujali.
http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/29/na-strave-zalezi/
Taktiež doporučujem si prečítať nejaké knihy o strave, napríklad Fit pro život alebo od lekára menom Bieler: Jídlo jako lék.
http://popelka.blog.pravda.sk/2013/03/16/farmaceuticky-priemysel-a-rakovina-7-cast/
Vo svete je známa aj Gersonova terapia, poradenstvo k nej nerobím, od toho sú Gersonové kliniky. Ja som sa neliečila Gersonovou terapiou a ani neviem, kde zoženiete knihy o Gersonovej terapii. Ja som dve knihy pacientiek kúpila v roku 1999.
A nepýtajte sa ma, kde ich dostať, lebo to neviem a ani ma to nezaujíma, ja ich nepotrebujem a nepobehujem po kníhkupectvach, kde ich dostať. Pravdepodobne sú vypredané, keď som ich kupovala v Lacných knihách. Lenže v tých knihách nie je popísaná presne Gersonova terapia. Od toho je kniha od dr. Maxa Gersona, ktorú som nečítala a neviem, či vyšla v slovenčine, či češtine.
Ak to niekoho zaujíma, nech si informácie zháňa sám. Ja na to nemám totiž čas a ja ich nepotrebujem. Mnohí ľudia si ma totiž mýlia so svojím osobným poskokom. Podľa mňa by info o zdraví mali požadovať od lekárov a nie odo mňa.
http://popelka.blog.pravda.sk/2013/01/04/gersonov-zazrak-alternativna-liecba-rakoviny-2/
Naštudujte si to prosím a raďte sa s lekármi, lebo po maili nie je možné radiť. Skutočne to nie je v mojich silách, musím si riešiť vlastný život. Ďakujem za pochopenie.
http://popelka.blog.pravda.sk/2012/01/21/prokuratura-policia-politici-palko-fico-poslanci/
A čo sa týka prosieb o osobné stretnutie: od roku 2000 sa doprosujem novinárom, aby o mojom prípade informovali. Nechceli, preto sa ľudia nemali možnosť presvedčiť, že skutočne existujem a dozvedieť sa viac. Takže je to vina novinárov a nie moja. Takže tam napíšte tí, ktorí sa so mnou chcete vidieť.
No v článkoch je viac ako dosť informácií, i od iných autorov, stačí nebyť lenivý a prejsť si ich. Ja výklad k tomu nemám čas robiť po maili. Na rady o zdraví sú predsa lekári, sú za to platení a vždy je to lepšie osobne. Takže to požadujte od nich. Ak dokázali štrajkovať za svoje platy, tak by sa mali snažiť venovať aj pacientom. Ak na to majú málo času, tak nech pani doktori idú štrajkovať.
Ale im azda nejde o dobro pacienta? Nemožte predsa odo mňa chcieť, aby som robila za nich prácu, keď som bezdomovec kvoli kauze tunelovania VSŽ. Skutočne sa nenudím a mne nechce nikto pomocť, ani sa ma verejne zastať.
Občas keď čítam tie maily, i anonymy, tak sa pýtam, či mi to ľudia už nerobia naschvál. Je zvláštne, že ja to robím dobrovoľne a zadarmo vo voľnom čase, ale u mňa to považujú za samozrejmosť, že sa im mám venovať. I keď nemám čas a musím si riešiť vlastný život.
Ale od profesionálov lekárov to nevyžadujú. Tam sa ozývajte !!!
Ďakujem za pochopenie.
S pozdravom
Magda Nadzamová
Pretože už i tak je tento článok dlhý, tak maily pacientov, i dr. Jaššovej, i MUDr. Tamaškovičovej dám do ďalšieho článku a pošlem to i MUDr. Petrovi Visolajskému.
Pre zaujímavosť prikladám odkaz na rozhovor s MUDr. Pavlom Pafkom.
Rozhovory s MUDr. Janom Žaloudíkom sú zaujímavé.
Tento článok hovorí o systéme zdravotníctva:
https://popelka.blog.pravda.sk/2012/08/02/z-brucha-bestie/
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/09/13/preco-pravda-o-zdravi-nikoho-nezaujima/
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/09/12/gersonova-terapia-liecba-rakoviny-2-cast/
Celá debata | RSS tejto debaty