Poslanec Národnej rady SR Tomáš Taraba 8.11.2022 napísal na svojom FB túto informáciu o hlasovaní približne 70 zákonov. Predpokladám, že to myslel za jeden jediný deň, keď písal, že to hlasovanie može trvať aj 5 hodín.
Prikladám tu presnú citáciu textu, aj printscreen jeho FB, aby ma niekto nepodozrieval, že si vymýšľam.
Za presnou citáciou vysvetlím, prečo sa vobec touto témou zaoberám. Som rada, že poslanci sú tak „výkonní“, keď mali od toho incidentu s kábelmi voľno. Ale skor ma zaujíma, či si stíhajú aj naštudovať, čo schvaľujú.
Citujem presne:
Dnes som musel zrušiť účasť v relácii Na Telo Plus, pretože hlasujeme v parlamente o približne 70 zákonoch a hlasovanie môže trvať aj 5 hodín, čím by som nestihol reláciu o 14h.
Medzi bodmi hlasovania je aj zrušenie krúžkovného a nahradenie ho finančnou a daňovou úľavou vo výške 200 eur mesačne na dieťa, o čo sa usilujem od leta.
Medzi zákonmi je aj zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, aby sa eliminovali neobrobené plochy a kopu iných zákonov.
Zákon, ktorý nepodporím je nápad s preplácaním bločkov v reštaurácií, pretože by to pomáhalo skôr bohatým a nie chudobným ľuďom. Chudobní ľudia sa nestravujú v reštauráciách, ale skôr v rýchlom občerstvení a ich cena jedla je úplne iná ako niekde v centre mesta v reštaurácii. Ak pomôcť gastru, tak potom systémovo znížením DPH.
Prajem úspešný pracovný deň všetkým.
Koniec citácie.
70 zákonov si musí ktorýkoľvek človek naštudovať, aby vedel, čo schvaľuje. Tie schvaľované zákony by mali byť v súlade so zákonmi, ktoré sú už schválené, nemali by si odporovať alebo ísť proti sebe. Časovo sa hlasovanie v parlamente stihnúť dá, ale zaujímalo by ma, či vobec mali čas na naštudovanie týchto zákonov, ktoré schvaľujú a či si určili a vymedzili čas aj na pripomienkovanie poslancov pred schvaľovaním.
Vážne si dávam otázku, či poslanci vobec vedia, čo schvaľujú a či tie zákony pred schvaľovaním aj čítajú a podrobne pochopia čo schvaľujú. Veď predsa tie zákony oplyvňujú v bežnom živote veľké množstvo ľudí.
Lebo nie je umenie niekomu niečo sľúbiť, schváliť, to dokáže ktokoľvek, ale možno to pojde za cenu toho, že väčšine ľudí to ublíži alebo sa budú musieť zvýšiť dane. Preto nad schvaľovaním zákonov je potrebné premýšľať.
Máme predsedu parlamentu a ten by mal mať zdravý rozum, aby rovnomerne naplánoval schvaľovanie nových zákonov tak, aby si ich poslanci stihli aj naštudovať.
I keď sa úprimne priznám, že ja poslancov, ani na Slovensku ani v ČR ani „nepodozrievam“, že by tie zákony aj podrobne čítali a pochopili všetky tie právnické kľučky, ktoré sú často do zákonov vložené. Možno ma vyvedú z omylu a presvedčia, že to robia.
Parlament má predsedu a on by sa mohol zaujímať o to, ako sa schvaľujú zákony, či poslanci pracujú tak, ako majú, je predsa ich šéf. Či skutočne rozumejú tomu, čo schvaľujú. Asi na to nemá čas, keď riešil koaličné dohody, „terorizmus“ s káblami v parlamente a podobné záležitosti. Ale „myslí“ pritom na ľudí, i keď na mňa mu čas nevyšiel. Som nepodstatná….
Ako už viacerí českí právnici povedali, že právo a spravodlivosť sú dve rozdielne veci.
Mám s českým právom osobnú skúsenosť a popisujem to okrem iného aj v tomto článku:
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/11/08/justicia-policia-a-novinari-mlcat-nestaci/
Prikladám rozhovory na túto tému s dvomi známymi českými právničkami Kateřinou Šimáčkovou a Lenkou Bradáčovou.
https://www.katyd.cz/clanky/pravo-a-spravedlnost-nejsou-totez.html
Lze skrze právo dosáhnout spravedlnosti? | Kateřina Šimáčková | TEDxKroměříž
Priložím komentáre z diskusie k tomuto videu, pretože s nimi súhlasím.
No tak ten převod domu by se přece dal velmi snadno ošetřit. Stačilo by, kdyby katastrální úřad omezil kupujícímu ihned po převodu nemovitosti na něj právo tu nemovitost převádět dál, dokud by od něj nedostal doklad o převodu peněz prodávajícímu. Nemáte zač.
Lidi ze společnosti XYZ mají skončit v lochu, což se v této zemi jaksi neděje…
U Českých soudů se občan jen těžko dovolá spravedlnosti. Co se děje dnes u českých soudů nemá v civilizovaném světě obdobu. Soudci jsou neschopní spravedlivých rozsudků Soudy jsou pomalé, a předražené a protistrany platí za neschopnost soudců. Pani zlehčuje úlohu práva a snaží se přenést zodpovědnost za spravedlnost na bedra jednotlivých osob a jejich dobrého srdce. Nespravedlnost a bezpráví u českých soudů jednoznačně vítězí.
Pripomínám, že JUDr. Kateřina Šimáčková je veľmi významná česká sudkyňa.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Kate%C5%99ina_%C5%A0im%C3%A1%C4%8Dkov%C3%A1
Kateřina Šimáčková (* 23. října 1966 Brno) je česká právnička, od 7. srpna 2013 do 10. prosince 2021[1] soudkyně Ústavního soudu, po dobu výkonu této funkce byla dočasně zproštěna funkce soudkyně Nejvyššího správního soudu. Dne 13. prosince 2021[2] složila slib a stala se tak soudkyní Evropského soudu pro lidská práva.
Taktiež si dovolím tento článok ukončiť svojim názorom, že poslanci by mali vedieť, čo schvaľujú a aké to bude mať dosledky v praxi v súčinnosti s inými zákonmi, ktoré sú už schválené a s možnosťami štátneho rozpočtu.
A právo a spravodlivosť by malo byť v súlade a skoro totožné. Pokiaľ sudcovia a advokati prídu na to v praxi, že niektorý zákon je zlý, tak by mali dať návrh na zmenu zákona.
Irónia je, že zákony nám schvaľujú neprávnici, to znamená laici z iného odboru v parlamente, ale bežný človek sa na Najvyššom súde a Ústavnom súde nemože zastupovať sám, lebo vraj tomu nerozumie. Ale keď tomu nerozumejú poslanci bez právnického vzdelania a schvália to pre 5 milionov Slovákov, tak to nevadí, že nemajú právnické vzdelanie a nerozumejú tomu.
Je to postavené na hlavu, nelogické, proti zdravému rozumu.
Riešením by bolo zjednodušiť zákony, prijímať ich menej a hlavne základné práva a povinnosti učiť už na školách povinne. Pretože ako možme čokoľvek dodržovať, keď sa to neustále mení a nikde sa to neučí. Na právnika každý peniaze nemá a základné veci može učiť už v škole externisti právnici.
Výhovorku, že by to nemal kto učiť neberiem. Mňa už na strednej učilo mnoho externistov a školu sme dvakrát do týždňa mali do večera. Keď otvárali na celom Slovensku len jednu triedu ročne, tak tých odborníkov veľa na škole nemali a externisti boli potrební. Okrem toho, ľudia z praxe vždy viac naučia, keď chcú ako len teoretici zo školy.
Možno si poviete, prečo sa miešam do schvaľovania zákonov. Už pred rokmi som počula dva rozhovory s Jozefom Banášom na Slobodnom vysielači, kde rozprával aj na túto tému a bolo mi z toho smutno. Bol i poslanec v slovenskom parlamente, i posobil v parlamentnom zhromaždení NATO, takže vedel, o čom hovorí.
Nie som jeho fanúšikom (neviem prečo), ale jedno viem, že v jeho rozhovoroch sa vždy niečo i dozviem, nie sú to prázdne frázy.
Jozef Banáš (nabehlo mi to na webe v češtine, dúfam, že to nevadí, vkladám to, aby ste to nemuseli hľadať).
2002–2006 – poslanec Národní rady zvolený ve volbách za ANO. Byl místopředsedou výboru pro evropskou integraci, členem výboru pro obranu a bezpečnost a Stálé delegace NR SR při parlamentním shromáždění Rady Evropy a členem zahraničního výboru NR SR a vedoucím stálé delegace NR SR při Parlamentním shromáždění NATO.
Okrem toho, bola som na niekoľkých besedách s českými politikmi, alebo predvolebných zhromaždeniach. A bavila som sa s niektorými i osobne, napríklad Ivan Bartoš, Vít Rakušan, Lubomír Volný, Martina Berdychová, Martin Červíček….
Práve Martiny Berdychovej som sa pýtala ako sa rozhoduje, keď nerozumie téme, ktorú schvaľujú. Odpovedala mi, že si nechá poradiť od kolegov.
Z tých vyššie menovaných som mala pocit jedine u Lubomíra Volného, že používa zdravý rozum a počúva čo mu ľudia hovoria. Dávala som otázku i Jane Bobošíkovej a Hane Lipavskej a u nich som tiež nemala pocit, že žijú vo svete bežných ľudí a dokážu ho pochopiť.
Tento pocit som často mala u Pražákov, že rozmýšľajú inak ako ľudia mimo Prahu. Možno to je finančnou situaáciou…neviem.
Tu je jeden z rozhovorov s Jozefom Banášom.
A aby tento článok nebol tak depresívny, tak prikladám pre tých, ktorých to zaujíma, odkaz na rozhovory s Janom Mühlfeitom a Mariánom Jelínkom. Týchto dvoch pánov si vždy rada vypočujem, i keď s nimi vo všetkom nesúhlasím. Ale vo väčšine áno.
Doplnenie: tento článok nie je o poslancovi Tarabovi, ale o schvaľovaní zákonov v parlamente, o tom či tomu rozumejú, čo schvaľujú, lebo to má dosah na všetkých občanov. To by mal riešiť predseda parlamentu Boris Kollár, či si stíhajú naštudovať a či je potrebné mať tak veľké množstvo zákonov a na všetko mať zákon.
Poslanec Taraba hovoril o 70 zákonoch a Boris Kollár hovoril v jednom rozhovore na pravda.sk o 70 stranách schvaľovania zákonov. Podstatné je, že toho bolo veľa…
Druhé doplnenie 11.11.2022:
U bývalého poslanca Jozefa Banáša je podstatné, či hovorí o schvaľovaní zákonov pravdu alebo nie. Podľa mňa hovorí, preto ho spomínam v tomto článku.
Všetko zlé u mňa spustili kauzy, ktoré spomínam v tomto článku. Doprosujem sa im už od roku 2000 a nikto mi z kompetentných z polície prokuratúry, politikov, prezidentov nepomohol:
Ale bohužiaľ má Jozef Banáš pravdu ...i keď... ...
Keby takto pristupovali k svojim povinnostiam... ...
A aby info bola celistvá, poslala som odkaz na... ...
Je milé, že na túto tému diskutujete, i keď... ...
https://standard.sk/275209/sucasna-vlada-obc…... ...
Celá debata | RSS tejto debaty