popelka

Igor Matovič o spornom paragrafe 363 vedel už dávno….Je to paragraf, kedy može generálny prokurátor zastaviť trestné stíhanie bez preskúmania navždy, to znamená proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Z tímu OľaNO mi to napísali v analýze v januári 2013. Tak prečo to OľaNO už dávno neriešilo? Taktiež prečo OľaNO a Igor Matovič verejne neupozornili na ututlané vyšetrovanie tunelovania VSŽ Košice? Ako som si všimla z médií, tak pán Matovič sa vyjadruje ku všeličomu, ale toto pre neho podstatné nebolo?

Ja som práve toto od neho alebo od jeho poslancov chcela, ale asi na to nemal nikto z nich ako politik a poslanec odvahu alebo voľu? Ja som si naivne nemyslela, že to budú oni vyšetrovať, ale chcela som aby verejne upozornili, že tento konkrétny prípad polícia a prokuratúra nevyšetrovala vobec. Nezastavil to generálny prokurátor, pretože to nevyšetrovali vobec, nemala to ani finančná polícia, dostal to rovno vyštrovateľ a ten z prípadu urobil frašku, nič nevyšetroval. Ani prokuratúra nekonala.

Tu je dokaz, že mi odpoveď z OLaNO poslali mailom. Je to množstvo teoretických právnických informácií, ale verejne si ma nemali odvahu zastať.

Tu sú tri printscreeny ako dokaz a prepísaná celá odpoveď od OĽaNO do bežného textu, pretože mi ju poslali vo formáte pdf.

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

V Bratislave dňa 18.1.2013

Vážená pani Nadzamová,

Na základe Vašej žiadosti o poskytnutie pomoci v súvislosti s riešením dlhoročných problémov a rozporov vo fungovaní podniku Východoslovenské železiarne VSŽ, si Vám dovoľujeme zaslať následujúce stanovisko. Zároveň by sme sa Vám chceli ospravedlniť, že odpoveď na Váš podnet zasielame s dlhším časovým odstupom vzhľadom na pracovnú vyťaženosť, veľké množstvo podnetov prijatých od občanov a obmedzené kapacity, ktoré máme k dispozícii.

Z Vášho podnetu a pripojenej podkladovej dokumentácie vyplýva, že ste sa so svojou žiadosťou o pomoc v súvislosti s riešením Vami predkladaného prípadu vo veci fungovania podniku Východoslovenské železiarne VSŽ (dnes U. S. Steel Košice) už obrátila na kompetentné orgány vrátane oubudsmana, polície a prokuratúry. Podľa Vašich slov danú situáciu neriešili, resp. ju riešili sposobom, ktorý neviedol k náprave alebo odstráneniu Vami uvádzaných nedostatkov a ktorým by sa docielilo potrestanie zodpovedných osob.

Vzhľadom na komplexnosť a obtiažnosť Vami popisovaného problému, ako aj limitované kapacity, ktoré majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky k dispozícii, nie je v našich možnostiach podieľať sa na vyriešení uvádzaného problému, čo je nám veľmi ľúto. Váš podnet sme podrobne preštudovali, no musíme konštatovať, že na jeho riešenie sú oprávnené výlučne orgány na to určené zákonom, a to najmä orgány činné v trestnom konaní. Nie je preto v našich silách Váš podnet vybaviť v takom rozsahu, aby sme odstránili Vami uvádzané nedostatky a zabezpečili potrestanie vinníkov.

Postavenie prokuratúry a jej kontrola

Vo Vašom podnete sa na nás zároveň obraciate s otázkou, komu je prokuratúra zodpovedná za svoje konanie a ktorému orgánu, resp. Či vobec nejakému je zverená kontrolná právomoc voči nej. Na základe Vami položených otázok uvádzame k fungovaniu a postupom polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestnej činnosti, ako aj možnosti následnej kontroly ich postupu, následovné.

Vyšetrovanie trestných činov vykonávajú orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), ktorými sú prokurátor a policajt. Každý z týchto orgánov má pri vyšetrovaní trestných činov svoje miesto, postupy a kompetencie zverené zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“). Postup OČTK v štádiu predchádzajúcom konaniu pred súdom, ktorý spočíva v prijatí trestného oznámenia obsahujúceho skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin (prečin alebo zločin) a v získaní podkladov na začatie trestného stíhania (paragraf 199 TP) alebo na iné rozhodnutie (paragraf 197 ods. 1 a 2 TP) je upravený v druhej časti TP.

Podmienky dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sú upravené v tretej hlave druhej časti TP (paragraf 230 a nasl. TP).

V zmysle paragrafu 230 ods. 1 TP dodzor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania av prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Citované ustanovenie upravuje oprávnenia prokurátora pri vykonávaní dozoru, ktoré tvoria významnú časť oprávnení prokuratúry vyplývajúcich z jej čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Ústava SR“).

Dozor prokurátora sa vykonáva nezávisle od všetkých ostatných OČTK, súdu a ostatných orgánov verejnej moci. Úlohou prokurátora pri výkone dozoru pre začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je dozerať na to, aby OČTK dodržiavali všetky ustanovenia TP, aby postupovali v zhode s účelom trestného konania (paragraf 1 TP) a základnými zásadami trestného konania (paragraf 2 TP). Musí pritom dbať na to, aby nikto nebol bezdovodne trestne stíhaný, nezákonne obmedzovaný v osobnej slobode a v iných základných právach a slobodách. V rámci dozoru prokurátor uplatňuje svoje oprávnenia tak, aby si zabezpečil prehľad o stave veci, a v dosledku toho mal možnosť ovplyvňovať priebeh prípravného konania a odstraňovať zistené pochybenia, nedostatky alebo nezrovnalosti.

Práva a povinnosti prokurátora pri výkone dozoru pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vyplývajú predovšetkým z ustanovení TP (paragraf 230TP). V zmysle týchto ustanovení má prokurátor jasne vymedzené právomoci, ktoré je oprávnený uplatňovať v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. TP okrem toho v jednotlivých ustanoveniach priano zakotvuje prokurátorovi aj povinnosti, ktoré je v súvislosti s plnením svojich úloh v rámci trestného konania povinný plniť. Ide najmä o zákonom stanovenú povinnosť prijímať trestné oznámenie v zmysle paragrafu 196 ods. 1 TP a povinnosť preskúmať niektoré uznesenia policajta, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.

Preskúmanie konania a (právoplatných) rozhodnutí prokurátora v prípravnom konaní je následovne upravené v rámci ustanovení TP o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorými može generálny prokurátor zrušiť právoplatné rozhodnutia (uznesenie, príkaz) vydané prokurátorom alebo policajtom v prípravnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že tento inštitút narušuje stabilitu právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, zákon jeho použitie podmieňuje iba existenciou takého podstatného pochybenia, ktorým bol porušený zákon, prípadne ak bol zákon porušený konaním, ktoré mu predchádzalo. Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora vydaného v rámci rozhodovania podľa paragrafu 363 a nasl. TP nie je prípustný opravný prostriedok.

Postavenie prokuratúry vyplýva primárne z Ústavy SR (čl. 149). Ústava SR nezaraďuje prokuratúru medzi orgány výkonnej moci, ani medzi orgány súdnej moci a nevyhnutne ani do zákonodárnej moci. Prokuratúra je zriadená povodne samostatnou osmou hlavou, do ktorej sa až pri novelizácii v roku 2001 zaradil aj verejný ochranca práv. Na rozdiel od verejného ochrancu práv, ktorý je výslovne zriadený ako nezávislý orgán (čl. 151a ods. 1 Ústavy SR), prokuratúra tak zriadená nie je. Ústava SR takýmto sposobom postavenie prokuratúry nevymedzuje. V zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) je však prokuratúra zriadená ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej posobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Napriek tomu, že prokuratúra má v ústavnom systéme SR osobitné postavenie, je povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej posobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dosledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osob, právnických osob a štátu (paragraf 3 ods. 2 zákona o prokuratúre). Neplnenie takto vymedzených úloh by mohlo byť posuzované ako porušovanie základných práv a slobod ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobod, najmä čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 čl. 152 ods. 4 ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobod, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobod. A bez ohľadu na skutočnosť, že proti rozhodnutiu generálneho prokurátora vydaného v rámci dozoru nie je prípustný opravný prostriedok (podľa paragrafu 363 ods. 3 TP) by mohlo byť dovodom na podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ústavy SR a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde).

V zmysle uvedeného čl. 127 Ústavy SR rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach fyzických osob alebo právnických osob, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobod, alebo ľudských práv a základných slobod vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená sposobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobod nerozhoduje iný súd.

Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ by bola konaním prokuratúry, resp. Generálneho prokurátora v trestnom konaní zmarená možnosť poskytnutia ochrany namietaných práv v medziach zákonov a odňatá možnosť ich ochrany v zákonom predpokladanej kvalite, išlo by o porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).

Konanie spočívajúce v postupe OČTK a dozorujúceho prokurátora, ktorým tieto orgány ignorujú návrhy sťažovateľa v rámci trestného konania a tiež konanie spočívajúce vo svojvoľnom postupe generálneho prokurátora, ktorý bez právneho dovodu odmieta sťažovateľovi poskytnúť právnu ochranu proti závažným pochybeniam a porušeniam zákona zo strany OČTKa dozorujúceho prokurátora, by bolo za presne zákonom vymedzených okolností možné považovať za porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

V tejto súvislosti si dovoľujeme upriamiť Vašu pozornosť na skutočnosť, že podľa paragrafu 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd podľa paragrafu 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dovody uvedené v paragrafe 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene može ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnúť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd može odmietnúť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Pričom o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť aj vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vobec dojsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktorú označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom a slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dovodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať len ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05). Dodávame však, že ústavný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola podaná na ústavnom súde sťažnosť. Jeho úloha spočíva v zistení, či napadnutým rozhodnutím bolo porušené základné právo, v danom prípade sťažovateľom označené právo.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že priama kontrola prokuratúry ako samostatne hierarchicky usporiadanej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom neexistuje, čo vyplýva z jej postavenia zakotveného v Ústave SR a v zákone o prokuratúre. Avšak, ako je vyššie uvedené, prokuratúra je v rámci svojej posobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. A pri výkone svojej posobnosti je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dosledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osob, právnických osob a štátu.

Pokiaľ prokuratúra svojou činnosťou neplní funkciu uloženú jej zákonom, a naopak svojím konaním odmieta sťažovateľovi poskytnúť právnu ochranu proti závažným pochybeniam a porušeniam zákona v medziach zákonov a v zákonom predpokladanej kvalite, možno takéto konanie považovať za konanie v rozpore so zákonom. Navyše, pokiaľ je konkrétnym konaním porušené právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, dochádza tým tiež k narušeniu ochrany zaručenej priamo Ústavou SR. To zakladá právo sťažovateľa namietať dané porušenie na ústavnom súde. Úlohou ústavného súdu je následne zisťovať, či napadnutým rozhodnutím , resp. postupom orgánu bolo porušené sťažovateľom označené právo.

Istým sposobom nepriamej kontroly a zavedením možnosti dosiahnúť nápravu nezakonného, protiprávneho stavu je tiež právna úprava zodpovednosti za škodu sposobenú pri výkone verejnej moci, ktorá našla v podmienkach Slovenskej republiky svoje vyjadrenie v osobitnom predpise, a to v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu sposobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).

Účelom prijatia citovaného zákona bolo prijať právnu úpravu, ktorou by sa položil stabilný a komplexný právny základ na riešenie situácií, pri ktorých sa javí preskúmavacia a následná prípadná zrušovacia, resp. zmeňovacia činnosť orgánov verejnej moci, ktoré preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, resp. správnosť úradného postupu, ako nedostačujúca. V zmysle zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu, ktorú sposobili orgány verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom. Právna úprava Slovenskej republiky poskytuje poškodeným subjektom ochranu v podobe odškodnenia za takto sposobenú škodu.

Je však potrebné dodať, že právo na náhradu škody može uplatniť len osoba, ktorá bola poškodená na svojich právach jedným z vyššie uvedených sposobov konania, resp. nekonania orgánov verejnej moci, pričom toto právo sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Najneskor sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola sposobená škoda.

V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 17.10.2012 schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu sposobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“). Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu sposobenú pri výkone verejnej moci. Zároveň sa spresňuje platná právna úprava, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania zodpovednosti za škodu sposobenú pri výkone verejnej moci.

Predložený návrh zákona na dosiahnutie uvedených cieľov precizuje úpravu posobnosti orgánov konajúcich v mene štátu, dopĺňa úpravu nesprávneho úradného postupu a zavádza aj ďalšiu úpravu nesprávného úradného postupu a zavádza aj ďalšiu právnu úpravu reagujúcu na poznatky aplikačnej praxe. Súčasne mení koncept uplatňovania regresnej náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať forma zavinenia a umožňuje sa upustiť od vymáhania nevymožiteľnej regresnej náhrady.

Z uvedeného možno vyvodzovať, že v prípade, že činnosťou orgánov verejnej moci – vrátane prokuratúry – došlo pri výkone verejnej moci k takému porušeniu práv, z ktorého vyplýva zodpovednosť štátu za podmienok ustanovených zákonom o zodpovednosti za škodu vzniká poškodeným subjektom nárok na náhradu škody, ktorý si možu uplatňovať práve v zmysle citovaného zákona.

S úctou

Poslanecký klub

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

Dovoľujeme si uviesť, že stanovisko vyjadruje výhradne odborný názor Legislatívného a právneho tímu politického hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OľaNO) a bolo vypracované na základe Vašej žiadosti. Stanovisko sa obmedzuje na preskúmanie a posúdenie tých podkladov, ktoré nám boli z Vašej strany poskytnuté ako relevantné, a tak ho v žiadnom prípade nemožno považovať za komplexné posúdenie Vášho prípadu. Stanovisko nie je určené na použitie pred súdmi alebo inými obdobnými orgánmi a nemožno ho považovať za poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokacii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Preto ak mienite, hoci aj na základe informácií vyplývajúcich z tohto stanoviska, podniknúť určité právne kroky, odporúčame Vám, aby ste sa obrátili na osoby, ktoré sú oprávnené poskytnúť Vám v zmysle osobitných zákonov právne alebo iné služby s cieľom domocť sa svojich práv a oprávnených záujmov. Z uvedeného vyplýva, že Legislatívný a právny tím OľaNO nenesie zodpovednosť voči Vám alebo inej osobe z dovodu, že boli prijaté rozhodnutia alebo podniknuté určité kroky, ktoré by sa opierali o informácie uvedené v tomto stanovisku, ani za prípadne škody sposobené aplikáciou stanoviska, bez využitia možnosti obrátiť sa na osobu určenú na poskytnutie právnych alebo iných služieb (napr. Advokáta).

Kontakt: Táňa Kratochvílová, tajomníčka poslaneckého klubu, klubolano@nrsr.sk, +4212/5972 1523, 9267

Koniec odpovede od OĽaNO

Moje povodné články o kauze VSŽ Košice sú na tomto blogu v záložke január 2012 a júl 2012

Doplnenie: nezneužíval sa predtým tento paragraf, pretože prípady zastavovali menej okato…..oni (prokuratúra, polícia) hlavne veľké prípady rovno nevyšetrovali, takže nebolo čo zneužívať. Stačí si len pripomenúť Dušana Kováčika, bývalého šéfa Špeciálnej prokuratúry.
Absurdita je, že vobec takýto paragraf niekto vymyslel a vložil do platných zákonov a trestného poriadku…

Jozef Šátek, bývalý vyšetrovateľ niekoľkokrát vo svojich blogoch, či diskusných príspevkoch tvrdil, že veľké prípady sa nešetria a ututlávajú….