popelka

Mám osobnú skúsenosť s touto novinárkou, ktorá sa v pracovnej dobe nevenuje témam závažným pre Českú republiku. Bordél na českých súdoch ju nezaujíma, ignorantský pracovný postoj dnes už nebohého predsedu senátu ČR Jaroslava Kuberu k voľbe ústavného sudcu Pavla Šámala ju tiež nezaujímal …jeden mail si prečítala a ďalšie dva vyhodila bez prečítania.
Takže ja som jej poslala mail 30.1.2020 a ona ho vyhodila bez prečítania 24.6.2021. Za 1,5 roka.
Česká televízia je platená z koncesionárskych poplatkov a zo štátneho rozpočtu, takže by si nemali vyberať témy, ktorým sa chcú alebo nechcú venovať.

Píšem to na základe dnešného článku, kde sa chváli, ako pomáha Ukrajincom. A bezdomovci si pomoc nezaslúžia? Alebo pani novinárka usúdila za svoj plat v Českej televízii, že ani nebude čítať maily o predsedovi senátu Jaroslavovi Kuberovi a vtedajšom predsedovi Nejvyššího soudu ČR Pavlovi Šámalovi?

Tu je text z wikipedie o poslani Českej televízie:
Česká televize (ČT) je veřejnoprávní instituce provozující televizní vysílání celoplošně na území Česka. Zřízena byla v roce 1992 zákonem o České televizi, který stanovuje rámec jejího fungování, včetně plnění úkolů veřejné služby v oblasti televizního vysílání a způsobu financování. Jako médium veřejné služby má zajišťovat všem občanům přístup k informacím, kultuře, vzdělání a zábavě.
Informácie, ktoré som jej poslala boli vo verejnom záujme a mala sa im venovať.

Tu je celý text mailu z januára 2020. A aby ma niekto nepodozrieval z toho, že si vymýšľam, na konci článku priložím printscreeny mailov, i odpoveď diváckeho centra. Nikto z novinárov Českej televízie ma nekontaktoval, aby si zistil viac informácií. No i do mailu som priložila viacero príloh, kde boli konkrétne podané listy, poslané maily ako dokazy.
A aby mi niekto nevyčítal, že len Ukrajinci potrebujú pomoc. …. Za prvé, som proti akejkoľvek vojne, v ktoromkoľvek štáte a ja som vojnu na Ukrajine nesposobila.

Keď som prosila o pomoc na českej sociálke, lebo problémy mi sposobil český zamestnávateľ a české súdy, tak mi nielenže nepomohli, ale jednali so mnou otrasne. Poslali ma naspäť na Slovensko. Takže pokiaľ som platila povinne dane z platu v Českej republike (sociálne, zdravotné a dochodky), tak som musela byť povinne solidárna. Ale keď ma súdy poslali svojim nekompetetným rozsudkom na ulicu, tak mi nikto nebol zo štátnych českých inštitúcií pomocť. Nemala som nárok ani na jednu jedinú korunu zo sociálky, na žiadny príspevok na bývanie, a ani na pomoc úradu práce a ministerstva práce, aby v tom prípade urobili poriadok a doriešili. Pritom stačilo chcieť, veď sú za to platení. Novinári, ktorých som oslovila, buď ma ignorovali alebo mi neverili (Ištván Leko, blisty Jan Čulík, zvedavec.org)

Ani mi neskúšajte tvrdiť, že Ukrajinci utekajú pred vojnou, tak majú nárok na pomoc. Ja utekám 22 rokov pred slovenskou „mafiou“ ….polícia, prokuratúra, rezešovci, a hlavne slovenskí novinári, ktorí o doležitých témach mlčia. A prečo nemám nárok na pomoc ja? Nikto zo štátnych kompetentných inštitúcií, ani novinárov mi pomocť nechce a trvá to 22 rokov. To musím dožiť na ulici alebo žobrať, lebo len Ukrajinci majú nárok na pomoc?

Na KGB- ácke praktiky upozorňujem 22 rokov, stačí si prečítať moj list Jaroslavovi Ivorovi zo septembra 2000. Už tam to spomínám, je to článok z januára 2012 na mojom blogu.

Nie je možné, aby sa mi diali divné náhody od tej doby, čo som robila u Rezešovcov. Ako veľmi vážna situácia je som pochopila, keď v Prahe ku mne prišiel neznámy muž a povedal mi informáciu, ktorú nemohol vedieť. Nemal odkiaľ, moja fotka nebola nikde známa, blog som vtedy ešte nepísala a nepoznala som ho. Keď som sa prestala usmievať a len nemo pozerala, tak mi to zopakoval ešte raz, otočil sa a odišiel. Stalo sa mi to, keď som dokladala ako brigádnička tovar v Kauflande a bol to zákazník, ktorý chcel poradiť, čo kde nájde. Keď som mu to našla, po nájdení mi povedal „túto“ informáciu.

Ja vážne pýtam a nepochopím, prečo novinári Českej televízie kryjú trestnú činnost českých sudcov? To im vážne nevadí, že najviac zla sa odohráva práve v justicii? Spravodlivosti sa tam dovolá málokto.
Takže pani „novinárka“ má čas na charitu pre Ukrajincov, ale pomáhať tam, kde v pracovnej dobe má a informovať o tom nechce? Keď to za viac než 2 roky neurobila, tak nechce. Čo sú to za pracovné moresy novinárov verejnoprávnej televízie vyhadzovať maily bez prečítania? Generálnemu riaditeľovi Petrovi Dvořákovi som to napísala, ale neriešil to.

Pracovala som osobne s Ukrajincami v Českej republike ešte v roku 2007 a 2008, takže viem o tom svoje. Bola som nepríjemne prekvapená, akí boli drzí a v pracovnej dobe i cez deň v práci i spali pri stroji. Ja som im to netolerovala, tak chodili potom na smeny do tlače. Raz som robila exkurziu po tlačiarni Europrint záujemcom o prácu a keď videli chlapi spať Ukrajinku pri rotačke, tak to jeden z nich okomentoval, že u nich vo firme by sa toto stať nemohlo. Skutočne som sa veľmi hanbila, ale dispečerom tlače, ktorí Ukrajincov mali na starosti to nevadilo.

Ak si dáte otázku prečo k tomu došlo, tak preto, že chceli robiť kvoli chamtivosti i 16 hodinové, i 24 hodinové smeny a potom nevládali pracovať. Ja som to u nás v knihárni zatrhla, že nebudem riskovať, že mi niekto skolabuje, ani to nedovoľuje zákonník práce. Ale kolega majster (Čech) sa so mnou hádal, že to nechápem, že „oni“ Ukrajinci si predsa prišli zarobiť a ja to musím pochopiť.

Podstata je, že keď sa Čech alebo Slovák dostane do sociálnej núdze, nikto mu v oboch štátoch nepomože. Ani sociálne pracovníčky. Tie so mnou jednali ako keby som bola podvodníčka. Človek musí povinne odvádzať z platu dane a potom keď potrebuje pomocť, tak má umrieť na ulici alebo žobrať u rodiny, kamarátov, ak mu niekto chce a má z čoho pomocť. Ale Ukrajincom musíme povinne všetci pomáhať, aby sa cítili komfortně, aj na dlh lebo ČR je zadlžená. A predpokladám, aj SR je zadlžená. Ale jednej Slovenke nechceli pomocť ani v jednom štáte. To sa hocikomu nepodarí byť bezdomovcom v dvoch štátoch, aj na Slovensku, aj v Čechách. To musím byť fakt nebezpečná pre určité kruhy, keď mi štátne inštitúcie a nechcú pomocť.

Prečo ku mne nebol a nikto nie je solidárny? Prečo novinári o tom nechcú informovať? Upozorňujem, že ja som ani nepomyslela, žeby som poberala sociálnu podporu, ja som chcela doriešiť súd, poberať len nevyhnutný čas podporu v nezamestnanosti a čo najskor si nájsť novú prácu. Lenže sudcovia moj prípad naťahujú od roku 2011 a ešte nie je doriešený ani teraz, zamestnať ma bez zápočtového listu nikto nechcel a sociálka na to nemá kolonku, aby mi pomohly a ešte sa tvárili, ako keby som chcela pomocť z ich vlastnej výplaty a okradnúť ich.

Na sociálke na mňa pracovníčka tak kričala, že som odchádzala s plačom, pričom som sa prišla len poradiť a mala som so sebou článok, kde boli tabuľky príspevkov na bývanie. Tu nejde o to, že neporadila a nepomohla len mne, ale nepomohla ani človeku, ktorý ma živí a vedela o tom,že nemáme obaja z čoho žiť. Pomocť mohla aspoň jemu: jednorázový príspevok v núdzi, to vtedy bolo možné až do výšky cca 50 000 Kč. Nedala mu ani korunu. Vedela, že že ma živí! A príspevok na bývanie mu poradila veľmi zle a veľmi nízky, i keď podľa tabuliek mohol dostať oveľa vyšší, aby pokryl aspoň náklady na elektrinu a topenie. Keď som odchádzala, tak mi pracovníčka sociálky vykričala, že niektorí bývajú u rodičov a nemajú ani to, čo my, ani žiadnu zmluvu o prenájme.
Keď ten, kto mi pomáha, mal ďalšiu schodzku na sociálke, tak dotyčná pracovníčka sociálky po ňom vrieskala tak, že po návrate ma chcel vyhodiť, na ulicu . Ano, také hyeny pracujú na českej sociálke, že nielenže vám nepomožu, ale vám urobia peklo zo života len preto, že si dovolíte sa pýtať na informácie a dokonca máte pravdu. A to si ho podávali dve pracovníčky sociálky a hádaly sa tak, že neverím, že vedúca úradu práce ich nepočula, pretože tam sú kancelárie otvorené všade…krížom krážom. Nezakročila a neprišla to riešiť.

Tu príšernú hádku po tejto schozke nikdy sociálke neodpustím. Takto sa správať nemajú, keď sú platení z daní občanov. Človek, ktorý mi pomáha po tej hádke na sociálke po mne strašne vrieskal a divil sa, prečo som sa vobec šla opýtať. Trochu sa ukľudnil až potom, čo som skonštatovala, že som netušila, že ta pracovníčka je až taká „krava“. Veď som len šla spýtať, ako si máme prerobiť smluvu a mala som naštudované informácie z tabuľky, ktoré sa ukázali nakoniec pravdivé. Potom sme skonštatovali, že vrieskala po nás preto, že som mala pravdu.

Riešila som to tak, že som tušila, že mám pravdu a ešte sa šla spýtať na krajský úrad práce. Najprv som bola omylom na mestskom úrade práce a tam sa vedúca divila, že mi vobec nemohli „toto“ poradiť a dokonca som to pochopila tak, že pracovníci úradu práce vám nemožu radiť. Vobec! A niektoré informácie máte na webu ministerstva práce, ale niektoré informácie máte len vnútornými smernicami na ministerstve a úrade práce, takže sa k nim nedostanete. Sú tajné pre verejnosť, sú len pre ich pracovníkov.
Tak ako možte zistiť, načo máte nárok? Kto vám može poradiť, keď ste Čech alebo Slovák? Ale Ukrajincom sa radiť može a musí…. a dokonca aj v médiach a na mestských úradoch v ukrajinštine (videla som osobne tabuľu pred mestským úradom v ukrajinštine, takže nekecám).

My ostatní, ktorí sme platili dane v Čechách nemáme právo na pomoc? Ja mám byť solidárna k iným a povinne platiť na nich dane, ale ku mne už nikto nie je solidárny, keď ja potrebujem pomoc? Najviac nesolidarity zažívám od dochodcov… ti by nikomu nepomáhaly, pretože „len oni“ pracovali, len oni majú na všetko nárok a najlepšie zadarmo a každý kto sa ocitne v núdzi je lajdák. Toto som zažila od svojho okolia, pribuzných…Ale dochodcom už nevadia nefungujúce súdy, polícia, prokuratúra, to riešiť nechcú, ich sa to netýka. Dokonca aj za tu nevýhodnú zmluvu na prenájom, ktorú nám poradila pracovníčka sociálky som bola podľa majiteľa zodpovedná ja….takže ja ako bezdomovec som mu mala zadarmo urobiť právne správnu zmluvu alebo sa ísť poradiť. Jeho sa to netýka….Keď ste na dne, tak si do vás dokáže mnoho ľudí kopnúť.

Na krajskom úrade práce jedna pracovníčka sa ma spýtala, prečo mi nepomože rodina alebo nejaká neziskovka. Takže dane som platila rodine alebo neziskovke? Ta druhá pracovníčka vedela menej ako ja, ale aspoň ma nepovažovala za podvodníčku. Lebo ako s podvodníčkou so mnou jednala pracovníčka na nižšom úrade. Z krajského úradu pracovníčka pravdepodobne asi zavolala na dotyčný úrad práce, lebo pri prerobení zmluvy kamarátovi jedna pracovníčka sociálky nerobila problémy. Len sa ho spýtala aké sú tam zmeny. On bol zo sociálnych pracovníčok tak vystrašený, že nechcel nič meniť. Bál sa. Ja som ho ukecala, že keď odnesie prerobenú zmluvu písomne, tak mu ju musia prijať a až potom prípadne zamietnuť. Keď sa človek opýta len ústne, tak možu povedať čokoľvek, aj to, že to nejde. Ale keď to dá písomne, tak musia odpovedať písomne a musia zamietnutie zdovodniť.

Ironia je, že kamarád musel za tou neochotnou pracovníčkou sociálky bohužiaľ ešte raz žiadať o sociálnu dávku. Asi ju naštvalo, že sme to riešili predtým cez krajský úrad, tak si ho „podala“ a povedala mu, že podľa nového občianského zákonníka mu nemože priznať sociálnu dávku. Prišiel z úradu zhrozený, nech konečne súdy doriešim, lebo takto sa žiť nedá. Mstila sa mu, že sme si dovolili obrátiť sa na krajský úrad. Zmohla som sa len na slová, že ja „takto“ žijem dlhé roky a nikto mi neverí. Takto so mnou jednajú roky aj slovenské, aj české štátne inštitúcie.
Poradila som mu, že čo sa týka sociálky, tak ta sa nevypláca podľa občianskeho zákonníka a keď mu to bude tvrdiť ešte aj nabudúce, tak nech jej povie, nech mu to dá písomne a zdovodní.
Celé sa to stalo sa to pred niekoľkými rokmi, lebo tato moja situácia sa ťahá od roku 2011. Ale ja doteraz nemám žiadny príjem, lebo český štát mi nepomohol, ani sociálka, súdy natahujú čas a politici ma ignorujú, i keď som ich prosila o pomoc mailom.

Ale tie dlhy musím zaplatiť jeho rodine ja, ktoré nám sposobila sociálka svojím jednaním. Ja som to nesposobila, ale chcú to po mne a nie po ňom. Predsa dochodci nemusia riešiť nič a ja som lajdák a nechápu, prečo sa vobec súdim a robím to blbo.

Tak z čoho to mám zaplatiť? Keď som sa trochu spamatala zo zúfalej situácie a náhodou našla práve na novinkách článok s tabuľkou na príspevky na bývanie, tak som prepočítala, že keby nám normálne na sociálke pomohli a poradili, tak som nemusela nič dlžiť a ani sa nechať ponižovať, lebo to, že nefungujú české súdy dávajú mi vyžrať. . Mimochodom, vtedy k tomu článku o príspevkoch na bývanie bola dosť “výživná“ diskusia a viacerí tvrdili to, čo ja: že keď sa prídete spýtať na sociálku, tak vám povedia, že nemáte nárok na nič. Len určité skupiny majú nárok na dávky, ale tým asi niekto radí, keď vedia, načo majú nárok….to boli aj slová diskutujúcich, nielen moje.

Veď ta pracovníčka sa mohla poradiť aj na ministerstve práce. Ale nie som Ukrajinka, tak mi nepomohol nikto. Ani novinári. Doslova ma uráža keď v kuse v médiach v ČR sú články o konkrétnych Ukrajincoch. Oni sú niečo viac? Netvrdte mi, že tam je vojna. Ja som ju nesposobila a na KGB som upozornila políciu v SR v roku 2000. Takže Putina mohli „riešiť“ dávno a nemuselo to dospieť do vojny s Ukrajinou. Ja pre vojnu na Ukrajine predsa nemusím umrieť na ulici.

Prečo nepíšu novinári články o konkrétnych ľudoch v núdzi českej a slovenskej národnosti? Prečo nepomohli medializáciou novinári mne? 22 rokov prosiť novinárov aby písali o ututlanom vyšetrovaní VSŽ Košice, o liečbe rakoviny (keď sa dá liečiť napríklad Gersonovou terapiou) a teraz o českom súdnictve….áno, nemám právo na pomoc, nemám právo na medializáciu? A vrchol toho je, keď mi ľudia píšu, nech im v krátkosti poradím ako liečiť rakovinu. Nie sú náhodou za to platení ich lekári a odvody platia zdravotným poisťovniam? Takže peniaze budú brať oni, ale napravovať to mám po maili alebo telefonicky ja a zadarmo? Mne to trvalo 14 rokov, kým som si to naštudovala a do toho dostala rakovinu, potom 3 roky boli ťažké na liečbu a teraz som zistila, že čo sa týka zdravia, tak človek sa učí celý život. Ale mnohí ľudia si myslia, že oni nemusia nič a keď ochorejú, tak majú nárok na bezplatné rady v skratke od bezdomovkyne, ktorej 22 rokov nepomohly…Čo sú toto za „osobnosti“ a charaktery? Okrem toho, čo sa týka zdravého životného štýlu, tak to ich mali naučiť rodičia, premýšľať a hľadať informácie škola….Učitelia za to brali plat a rodičia rodinné prídavky a zľavy na dani.

Takže považujem za obrovskú drzosť chcieť po mne ako po bezdomovkyni, pre ktorú neurobili nič, pomoc zadarmo. Nech to uzákonia, pod ktorým mostom mám na Slovensku žiť, pre koho mám robiť zadarmo, aby dochodcovia nemuseli učiť svoje deti, čo je zdravá strava a lekári nemuseli radiť, lebo nemajú čas. Ale majú čas brať výplatu a poisťovne brať peniaze, ale nekvalitnú prácu lekárov neriešia.

Toto je fakt drzosť : za 22 rokov mi zo Slovákov nikto nepomohol, ale chcú prácu, ktorá trvá roky a má hodnotu milionov. Ja našťastie som medicínu neštudovala, zdravotné odvody mi neplatíte, takže nemám povinnosť robiť prácu lekárov. Keď vám lekári nepomáhajú, tak napíšte na nich sťažnosť a riešte alebo zaplatťe si to na zahraničnej súkromnej klinike. Alebo ďalšia možnosť: si to urobte zadarmo samy. Ale nechoďte za mnou, aby som robila zadarmo ja a v skratke.

Ja som len napísala články, že vo svete metody liečby stravou dávno existujú, mne pomohli a sú o tom napísané knihy a natočené dokumenty. Ale nebudem za vás kupovať a čítať knihy, robiť vám krátke recenzie, aby vy ste tomu nemuseli venovať ani čas, ani peniaze. To je už vaša drzosť, chamtivosť a lenivosť, ja nie som vaša bezplatná slúžka. Okrem toho, svojou ľahostajnosťou ste mi zničili 22 rokov života a urobili zo mňa bezdomovca. Netvrďte mi, že sa vás to netýka: kto vychoval policajtov, prokurátorov a politikov, ktorým je jedno, čo sa na Slovensku deje? Nie náhodou dochodci?

Vraj je v oboch republikách demokracia. Ako je možné, že som ju nepostrehla, keď sa 22 rokov nedokážem dovolať pomoci v médiach, aby uverejnili ako štátne inštitúcie nerobia to, za čo sú platení? Koľko ľudí zbytočne umrie na uliciach lebo im štátne inštitúcie určené na to nepomožu? Určite nie som jediná. Ale do bezdomovcov si vačšina z vás kopne, vraj si za to možu samy. Je to nezmysel.
Tu sú spomínané maily, ktoré som poslala v roku 2020 do Českej televízie a novinárka Nora Fridrichová tieto informácie ignorovala a nebola ochotná uverejniť.

From: ……
Sent: Tuesday, January 28, 2020 10:54 AM
To: Dvořák Petr; Fridrichová Nora; Wollner Marek

Magdalena Nadzamova

Vazeni novinari,

potrebuji pomoct. Uverejnite to nebo budete mlcet stejne jako mne ignoroval pan Kubera?
Jeho jsem pred jeho smrti oslovila mailem, maily cetl, mam potvrzeni a ignoroval mne.

Jeho smrt byla nahoda nebo zvedl telefon a zjistoval si, cem mne nastval Pavel Samal a dalsi soudci a proc jsem chtela vystoupit na schuzi senatu dne 29.1.2020? V patek 17.1.2020 muj mail cetl, mam potvrzeni seznamu. Vystoupeni na schuzi senatu mi neschvalili.

Dekuji.

S pozdravem
Magdalena Nadzamova

Magdaléna Nadzamová, kontaktní adresa pro veškerou komunikaci je mail…… je to z důvodů, že jsem bezdomovec v důsledku tohoto neefektivního a zdlouhavého soudního procesu

Jiří Růžička
1. místopředseda Senátu
Senát Parlamentu ČR
Valdštejnské náměstí 17/4
118 01 Praha

Níže uvedený dopis jsem dne 20.1.2020 podala přes podatelnu Senátu osobně na jména Jaroslav Kubera a Miroslav Antl, vid skeny v příloze.

To, že pán Jaroslav Kubera zemřel, jsem se dozvěděla až večer. Během dne jsem v Praze neměla čas ani možnost prohlížet zprávy. Proto tento dopis ještě jednou posílám na Vaše jméno.

Věc: Žádost o vystoupení v diskusi na 15.schůzi Senátu, která bude zahájená ve středu 29. ledna 2020 v 10.hodin

Žádám Vás o vystoupení v diskusi na 15.schůzi Senátu, která bude zahájená ve středu 29. ledna 2020 v 10.hodin před schvalováním soudce Pavla Šámala do funkce ústavního soudce. Konkrétní otázky chci adresovat osobně soudci Pavlovi Šámalovi a týkají se mého soudního případu sp. zn. 10 C 34/2016, který je momentálně s dovoláním na Nejvyšším soudě ČR. Pán Pavel Šámal jako předseda Nejvyššího soudu ČR neměl ani jednou zájem řešit pochybení soudců nejenom nižších soudu, ale i Nejvyššího soudu. Několikrát jsem ho na to písemně upozornila, či už dopisem podaným osobně nebo mailem.

Já o svém soudním případu chci mluvit veřejně, protože po dobrém se s nikým se soudci domluvit nešlo. Několikrát jsem jich písemně na porušování konkrétních zákonů upozornila a ignorovali mně. Nakonec mi dali opatrovníka a ten mi neradí, jenom mechanicky přeposílá nesmysly ze soudu. To jsou tak vyhozené peníze daňových poplatníků…..Soudci zákony dodržovat nemusí?

Tuto žádost Vám zasílám na základě informací, které jsem našla na stránkách senátu ČR.
Chci se zeptat před hlasováním senátu soudce Pavla Šámala, proč kryje trestní činnost soudců nejenom nižších soudců, ale i soudců Nejvyššího soudu ČR.

Už jsem se smířila s tím, že soudci Nejvyššího soudu můj případ spravedlivě řešit nechtějí a budu přinucena podat Ústavní stížnost.

Takže proč soudce Pavel Šámal chce jít na Ústavní soud ČR? Když nedokáže řešit ani nedodržování běžných zákonů soudců ? Aby si zabezpečil svou pozici? Jak je známo, ústavního soudce je už problém zbavit taláru. A kromě toho, aby se „postaral“ o to, aby můj soudní případ neřešili ani ústavní soudci?
Jako předseda Nejvyššího soudu má pravomoc podat kárnou žalobu na kterékoliv soudce. V mém soudním případu ji nepodal na nikoho. A těch soudců je: Lucie Bičáková, Andrea Lomozová, Hynek Zoubek, Libor Vávra, Viktor Sedlák, Michal Holub, Lenka Fučíková, Senát Jiřího Cidliny, senát Jitky Denemarkové, Irena Bartoníčková, Tome Frankič starší. A několik soudců i postoupilo na vyšší pozici.

Už to je absurdní, že mojí žalobu dostali v listopadu 2013 a přidělený spis dostal soudce až v lednu 2016. Do dnešního dne není vyřešená.

Informace pro pána Antola: pokud je soudce Pavel Šámal nevinný, tak tyto otázky veřejně ode mně v senátu vydrží a dokáže na ně odpovědět.

A co se týče Vašeho kolegu senátora Jána Horníka, tak ho upozorňuji, že já jsem ho neoslovila jako soukromní osobu. Jako důkaz, jak se mnou jednají novináři Vám přikládám printscreeny mailu, že Marek Wollner, Nora Fridrichová a Istvan Leko vyhodili mé maily bez přečtení. Takže když novináře nezajímají tak důležité informace o osobě, která má být ústavním soudcem, to znamená, že i oni kryjí trestní čin podvodu a zneužívání pravomoci veřejného činitele. Pak Horník to považuje za vyhrůžku a dává mně do spamu? Není náhodou placený z peněz daňových poplatníků? Nemám právo chtít od senárů a od novinářů práci, která je veřejném zájmu?

S novináři mám špatné zkušenosti od roku 2000: o důležitých věcech neinformují. Stačí si přečíst můj blog popelka pravda. (slovenský server pravda.sk). Stejně neinformují o kauze miliardáře Františka Savova. Dělala jsem v jeho firmě a nestačím se divit, kdo mu dovolil prodávat jeho firmy, proč nemá pozastavený prodej firem a proč nikdo neudělal pořádnou kontrolu v Europrintu.

Proto se musím jistit sama a chci jít na schůzi senátu a osobně se zeptat pána Šamala na to, co se v mém soudním případu dělo a co on považuje za zákonné. Zákonné to nebylo.

V přílohách Vám zasílám jenom několik konkrétních dopisů a odpovědí. Samozřejmě, na schůzi senátu si na Pavla Šámala připravím konkrétní důkazy a donesu nafocený spis na usb, kdyby to někoho ze senátorů zajímalo víc.

Co se týče mé žádosti, tak jsem vycházela z těchto konkrétních informací z webu senátu:
4. Je jednání Senátu veřejné? Co mám udělat, pokud chci schůzi pléna navštívit?

Schůze Senátu je veřejná, pokud se Senát neusnese, že schůze nebo její část je neveřejná, zvláště mají-li se projednávat utajované otázky související s obranou nebo bezpečností státu. Projednávání návrhů zákonů a zákonných opatření je vždy veřejné. Chcete-li jednání navštívit, dostavte se prosím na recepci C1. Po projití bezpečnostním rámem Vás pracovníci recepce nasměrují do Jednacího sálu na galerii pro veřejnost.
5. Kdo se může účastnit schůzí Senátu ?

Kromě senátorů se mohou jednání Senátu zúčastnit prezident republiky a členové vlády a osoby, které mají oprávnění zúčastnit se schůze Senátu a jeho orgánů ze zákona. Jiné osoby se mohou schůze zúčastnit, jen projeví-li s jejich účastí Senát souhlas. Takovýmto osobám může předsedající udělit slovo.
Veřejnosti, hostům a zástupcům sdělovacích prostředků jsou vyhrazena místa, ze kterých mohou průběh schůze sledovat.

Požádám Vás o písemné vyrozumění na mail….., nejpozději v pátek 24.1.2020.

Děkuji za kladné vyřízení.

S pozdravem

Magdaléna Nadzamová, 20.1.2020

Dodatek:

Magdaléna Nadzamová

Přílohy:
Přílohy posílám mailem:
(osobně přílohy jenom printscreeny dopisu Pavlovi Šámalovi 3 ks)

28.11.2019 soudce Pavel Šámal Nejvyšší soud ČR Brno, printscreen mailu plus celý text ve Wordu

26.11.2019 soudce Pavel Šámal Nejvyšší soud ČR Brno, printscreen

23.12.2019 soudce Roman Fiala Nejvyšší soud ČR Brno, odpověď

19.12.2019 Libor Vincenc, advokát, printscrren mailu

1.8.2019 soudce Pavel Šámal Nejvyšší soud ČR Brno, sken a celý text ve Wordu dva dopisy, spolu 4 přílohy

15.1.2020 novinář Marek Wollner Česká televize, zpráva odstraněná bez přečtení

5.1.2020 šéfredaktor Istvan Leko Lidovky, zpráva odstraněná bez přečtení, 2 printscreeny

25.12.2019 novinářka Nora Fridrichová Česká televize, zpráva odstraněná bez přečtení

20.12.2019 Marie Benešová, ministerka spravedlnosti, zpráva přečtená

20.12.2019 Jeroným Tejc, náměstek ministerky spravedlnosti, zpráva přečtená

25.11.2019 Libor Vincenc, advokát, celý text mailu

28.11.2019 soudce Jiří Doležílek, Nejvyšší soud ČR Brno, 2 krát sken dopisu podaného osobně

25.11.2019 soudce Pavel Šámal Nejvyšší soud ČR Brno, celý text dopisu (poslaný mailem dne 25.11.2019, ještě jednou zaslaný mailem dne 26.11.2019 a podaný osobně dne 28.11.2019)

25.1.2016 Odfocený celý soudni spis (v deskách z venku)

Doplnění: sama zháňala po vypuknutí vojny na Ukrajine nejaké potrebné veci pre Ukrajincov v okolí.Jeden Ukrajinec poprosil kamaráta a bol veľmi slušný. Prosil len o to, čo nepotrebujeme a tak mi niektorí dochodci v okolí dali príbory, hrnčeky, taniere….utierky.
Poznám jednu veľmi slušnú lekárku, ktorá je v ČR už roky a tak ako sa ona správa k pacientom, tak sa správa máloktorý český alebo slovenský lekár.
Pracovala som i ako brigádnik s Ukrajinkami a mala som šťastie na slušné a pracovité Ukrajinky. Boli milšie ako Češi.
Takže proti Ukrajincom nič nemám. I medzi nimi sú aj dobrí aj drzí ľudia, rovnako ako medzi Slovákmi a Čechmi.

No to, čo som zažila v Europrinte pri práci s Ukrajincami je na celý článok, preto to teraz rozpisovať nebudem.