popelka

Pretože moj nebohý švagor bol výpravca a vidím, ako to funguje v ČR, keď je jednokoľajka, tak si dovolím napísať svoj názor na včerajšiu nehodu.

Pezinok nie je malá stanica a v ČR aj v mnohých malých staniciach sú výpravcovia. Takže, ak tam mali výpravcu, či inak pomenovanú funkciu, tak ten mohol tomu predísť.

Moj švagor robil výpravcu už za socializmu v stanici Michaľany pri Trebišove. Je to pomerne veľká križovatka či železničný uzol: vedie tam trať na Čiernu nad Tisou, potom na Ukrajinu. Druhá trať vedie na Humenné a tretia trať vedie na Košice (potom horná trasa cez Žilinu do Bratislavy). Keď som sa bavila už dávno s dvomi výpravkyňami o tejto stanici, obe povedali, že tam by nechceli robiť, lebo tam je to zložité. V tom čase, to znamená za socializmu touto trasou na Ukrajinu „chodilo“ i mnoho nákladných vlakov. A opačne zase do ČR cez Púchov alebo cez Bohumín.

Ešte ako študentka som zažila, že v tej stanici nestál rýchlik z Bratislavy do Moskvy a späť. Cez stanicu len „prefrčal“ na mňa dosť veľkou rýchlosťou. Pokiaľ som cestovala v osobáku, ktorý šiel rovnakou trasou, tak osobák nechali stáť v stanici a až keď „prefrčal“ rýchlik, výpravcovia vypravili osobák. Ani omylom ho nepustili na trať, aby niekde na trati na červenej čakal, kedy prefrčí rýchlik. Nechali osobák čakať v stanici.
Boli v tejto stanici dvaja výpravcovia v tom čase, plus mali operátorku na smene. Jeden výpravca bol vonku a druhý vo vnútri. Striedali sa v tom. Ten vo vnútri sa staral o celú organizáciu časov ohľadom všetkých osobných a nákladných vlakov (mohli niektoré aj meškať, rozhodoval, kde a kedy ich „vypravia“, aby ich nepustili na rovnakú koľaj a v rovnakom čase). Výpravca vonku sa na smene staral o to, aby každý vlak chodil „vypraviť“, odpískať, že može odísť.

Napísala som to laicky, ale podstata je v tom, že bola dvojmo kontrola: nebolo všetko len na rušňovodičovi. A ešte aj výpravcovia sa mohli skontrolovať, keď boli dvaja.

Preto sa divím, že vlak z Nitry do Bratislavy pustili na trať, keď dispečer, či výpravca vedel, že ešte touto trasou „neprešiel“ rýchlik, ktorý tam nemá zastávku. Iné je cestovný poriadok a iná je realita, keď vlaky aj meškajú.

Možno niekto bude namietať, že tam boli natesno časy v cestovnom poriadku a bolo meškanie. Ale ten cestovný poriadok niekto na železniciach robí, tak to na tejto frekventovanej trati a v nedeľu večer mal urobiť tak, aby nedošlo ku kolízii. Veď 10-15 minut neskor posunúť vlak z Nitry, keď ho pustia na rovnakú koľaj ako Expres Tatran z Košíc, to može byť len k dobru, aby nedošlo k zbytočnej havárii.

Nechať všetko len na počítače a jedného človeka, to znamená rušňovodiča, je veľký risk. A nepište mi, že na to nie sú peniaze. Ten zabezpečovací systém, ktorý to riadi, tiež určite nebol lacný a vlaky zadarmo pre určité skupiny tiež stoja dosť ostatných, ktorí pracujú, či platia dane.

Vždy je potrebné zvážiť plusy a mínusy a nespoliehať sa len na výpočtovú techniku. Ta nedokáže všetko domyslieť: urobí len to, na čo je naprogramovaná. A keď ide o životy ľudí, je lepšia aspoň dvojitá kontrola.

Napísala som to ako laik, ktorý mal príbuzného výpravcu. Ale si myslím, že organizáciou práce sa dalo tejto nehode predísť, pokiaľ oba vlaky museli „poslať“ na rovnakú koľaj.

K diskusii:
Ja som nechcela „posunúť“ vinu na dispečera. Ja som len napísala svoj názor, ako to fungovalo pred rokmi, že zodpovednosť bola rozložená na viacerých ľudí: keby zlyhal jeden, tak si to všimne druhý.
Je možné, že výpravca je v Pezinku zrušená pozícia. Ja to neviem. Je možné, že dispečer má v Pezinku inú pracovnú náplň a roky ten systém, kedy sa o „toto“, čo sa stalo teraz, staral len rušňovodič. Pokiaľ ide všetko podľa cestovného poriadku, tak to može fungovať. Horšie je, keď má rýchlik (expres) z Košíc meškanie. To nastane to, čo sa stalo teraz.
Tatran už za socializmu bol expresný rýchlik, ktorý nestál ani vo všetkých rýchlikových staniciach. Takže mohol mať aj vyššiu rýchlosť.

Toto je podľa mňa vec organizácie na železnici. Niekto to takto vymyslel, ako to teraz funguje a neboli to bežní zamestanci. Organizáciu, ako to má fungovať vymýšľa vedenie, šéfstvo. Na niektorých pozíciach sa šetriť nevypláca, ako sa to ukázalo teraz.

Druhé doplnenie 10.11.2025:

Informácie som čerpala k nehode i z tohto článku nižšie.

Vyjadrujem svoj laický pohľad, i keď čerpám z rozhovorov s mojím nebohým švagrom, ktorý bol výpravca. Mňa železnica celkom zaujímala, tak som sa na to pýtala.

Podotýkam, že niekto ten vlak na tú koľaj musel poslať…rušňovodič si nikdy nemože ísť na koľaj, na ktorú chce. To mu určuje niekto iný…

Z toho rozhovoru, ktorý poskytol novinárom po nehode v Pezinku generálny riaditeľ železničnej infraštruktúry Ivana Bednárika mi vyplýva, že buď mal rušňovodič čakať na červenej, pokiaľ prejde rychlik Tatran, ale to bolo bezpečnejšie čakať na stanici a až potom ho vypraviť. Alebo žeby bola zle prehodená vyhýbka (ale riaditeľ hovorí, že rušňovodič přejel na červenou) a preto sa ocitli vlaky na rovnakej koľaji v rovnakom čase? Možno som to zle pochopila. Ale vlaky nejazdili predtým ako autá, že čakali na červenej (myslela som po trase mimo stanicu), pokiaľ prejde jeden vlak, ale čakali v stanici a potom ich výpravca „vypravil“ na trať, pokiaľ šli po rovnakej koľaji rovnakým smerom. Takže ich „pustil“ výpravca za sebou: najprv rýchlik, potom osobák. Mali to tak výpravcovia predtým pracovne nastavené, aby nedošlo k nehode.

Ale i tak i z toho vychádza chyba organizácie práce. Pokiaľ expres stanicou Pezinok len prechádza a ide veľkou rýchlosťou, tak vlak z Nitry mali nechať stáť v stanici a až potom ho pustiť sa expresom Tatran. Predišlo by sa nehode, i keby ich pustili na rovnakú koľaj. Expres šiel vyššou rýchlosťou ako vlak z Nitry, takže keby šli za sebou na rovnakej koľaji, tak by k žiadnej kolízii už nedošlo.

https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-krimi/826176/srazka-vlaku-na-slovensku-byla-to-strasna-rana-cestovali-hlavne-studenti-79-lidi-v-nemocnici.html

Citujem z článku:

Ve slovenském Pezinku došlo v neděli večer k vážné nehodě. Na místním nádraží se srazily dva vlaky. Podle generálního ředitele správce železniční infrastruktury Ivana Bednárika jeden z vlaků projel na červenou a druhá souprava, byť brzdila, do něj ve velké rychlosti zezadu vrazila. Nepotvrdily se původní informace o čelní srážce vlaků. Nehoda se stala na hlavním železničním koridoru, který byl v minulosti modernizován.

„Znovu se podařilo to, že jeden z vlaků byl na místě, kde neměl být. Evidentně projel červenou a odjel ze zastávky tam, kde neměl být. Druhý rychlík do něj zezadu odhadem v rychlosti přes 100 kilometrů (v hodině) narazil,“ řekl novinářům Bednárik, který v minulosti řídil České dráhy a o kterém se hovoří jako o možném novém ministrovi dopravy ČR. Dodal, že dálkový vlak, který byl na rozdíl od druhé soupravy vybaven zabezpečovacím systémem ETCS, před nehodou brzdil.

Bednárik uvedl, že osobní vlak bez ETCS vyjel ze stanice ve městě Pezinok na červenou a dosáhl rychlosti 60 až 70 kilometrů v hodině. „Máme velké štěstí, že překážka na trati byla v pohybu,“ řekl Bednárik.

Koniec citácie z článku.