Dnes som uverejnila článok o tejto novinárke. Už bol stiahnutý z titulky.
Ako dokaz som priložila printscreeny jej statusov na FB, kde požaduje ohľaduplnosť k svojej osobe a kritizuje bezvýznamných ľudí.
Takže ona može kohokoľvek kritizovať??? Ale keď ja, ako obyčajný neznámy človek o nej uverejním článok na blogu, tak to je neprípustné?
Toto je demokracia? Toto je dodržiavanie Ústavy SR? Ta je nadradená všetkým zákonom SR a ta cenzuru zakazuje. Okrem toho Zuzana Kovačič odo mňa sa dozvedela o trestnej činnosti, ktorú polícia nevyšetrovala a ako novinárka mienkotvorného seriozného média sa mala tejto téme venovať, pretože to bola téma vo verejnom záujme.
Neurobila to, ignorovala túto tému. Takže buď v SME majú cenzuru alebo kryla trestnú činnosť polície a prokuratúry. V jednom rozhovore už dávnejšie povedala, že témy si vyberá sama a má v tom voľnú ruku: nikto jej nič neprikazuje. Takže sama sa rozhodla, že to nie je podstatné?
Kedy konečne začnú novinári dodržovať Ústavu SR a uvedomia si, že cenzúra je neprípustná a majú sa venovať všetkým témam vo verejnom záujme? Veď keď si Zuzana Kovačič Hanzelová myslí, že je zo seriozneho média, tak by sa tak mala chovať i profesne.
Čítala som jej článok o tom, ako končí s rozhovormi: nič tam nebolo o bežných občanoch, ale bolo to hlavne o politikoch.
Citujem z jej vyjadrenia na SME:
Útoky sa znásobujú po každom mojom rozhovore. Vždy som mala korektné pracovné vzťahy s takmer celým politickým spektrom. Aj s politikmi Smeru. Bola som aj medzi novinármi, ktorých Robert Fico v roku 2015 pozval na neformálnu večeru na Bôriku. S Robertom Kaliňákom sme mali mnohé tvrdé výmeny o vylúčených komunitách aj zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. S poslancom Smeru Mariánom Kérym sme sa stretli vo volebnej miestnosti pri Kyjeve, s poslancom Dušanom Jarjabkom sme roky riešili RTVS. Nikdy to nebol osobný súboj, vždy sme diskutovali, nesúhlasili a správali sa k sebe s nejakým základným rešpektom.
Koniec citácie.
https://komentare.sme.sk/c/23288687/zkh-pise-nachvilu-naposledy.html
Ja som si naivne myslela, že novinári tzv. serioznych médii sú novinármi preto, aby politikov kontrolovali a verejne informovali, keď nekonajú podľa platných zákonov. No ako vidím, novinári nedodržujú ani Ústavu, ani nepoznajú trestný zákon. Pretože keď sa dozvedia o trestnom čine, tak majú konať: v ich prípade verejnosť informovať.
Ďalej citujem z jej vyjadrenia:
To, čo som posledné dva roky zažívala od dezinformátorov, sa dnes presunulo do politiky. Vládna moc otvorene hovorí, že hlavným nepriateľom sme my novinári, a neváha na to používať klamstvá a zavádzanie.
Koniec citácie.
Kto je vlastne pre ňu dezinformátor? Ten, kto má iný názor? Inak, aj mne novinári zničili život, lebo kryjú lajdácku prácu polície a prokuratúry.
A novinárov nesmieme kritizovať? To podľa ktorého zákona a paragrafu si to novinári a Zuzanka myslí?
Jej manžel novinár Michal Kovačič bohužiaľ reagoval podobne: nič ho nezaujímalo a ešte bol arogantný.
Vraj je 1 000 iných vecí, ktoré treba riešiť. Takže keď nefunguje prokuratúra a polícia, nevyšetrovali tunelovanie v miliardách korún, som nežiadúca v médiach od roku 2000, to znamená cenzúra v médiach je to pre neho nepodstatná vec?
Henricha Krejču, vtedajšeho šéfa Michala Kovačiča to tiež nezaujímalo. Takže to sú tie seriozne média?
Čo je na tomto predošlom mojom článku zle? Kritika novinárky, ktorá si myslí, že je neomylná?
https://popelka.blog.pravda.sk/2024/03/07/svet-podla-zuzany-kovacic-hanzelovej/
Celá debata | RSS tejto debaty