popelka

Vážení Slováci, myslím si, že liečba rakoviny je téma, ktorá sa týka každého z nás. Píšem tento článok preto, aby sa už nikomu nemohlo stať to, čo sa stalo mne. Napriek všetkým podrazom lekárov to veľmi šťastne dopadlo. Vyliečila som sa a dovolím si tvrdiť, že rakovina je diagnóza, ktorá sa v pohode dá vyliečiť. Len to nejde sposobmi, ktorý hlása farmaceutický priemysel a moderná medicína. Na rakovinu sa vobec nemusí zomrieť, ak sa lieči správnym sposobom. Preto sa chcem s tými, ktorých to zaujíma, podeliť o svoje skúsenosti. Ide o nemocnicu v Košiciach v Šaci. Rakovina pečene (jater), a to dokonca posledné štádium. Sama som na ňu skolabovala a to tak, že lieky ma až doviedli na hranicu smrti. Skutočne som zažila vlastnú smrť a vrátila sa, lebo som všetko, čo som urobiť na tomto svete mala, ešte nedokončila. Po oficiálne predpísaných liekoch proti bolesti mi bolo mi tak príšerne zle, že som ich odmietla brať a začala skúšať stravu. Mala som len 30 rokov a veľmi som chcela žiť, lebo som mala pocit, že som ešte v živote nič nedokázala. Nielenže som sa vyliečila a  žijem 13,5 roka od kolapsu, ale  cítim sa podstatne lepšie ako v časoch  pred chorobou. Neživorím zdravotne a neprežívam v krutých bolestiach ako ľudia po chemoterapii a ožarovaní.

Tak ako moj list o tunelovaní VSŽ (článok na tomto blogu Prokuratúra, polícia, politici…a na www.dolezite.com Ako funguje na Slovensku polícia,prokuratúra), tak aj túto moju sťažnosť si overoval pán Richard Šmída z politickej strany SMER. Pri prvom stretnutí mi povedal, že lekári sú biela mafia a nič im nedokážem. No dodal, že má v tejto nemocnici známych a že sa na moj prípad popýta. Keď sme sa stretli po mesiaci na moj list vtedajšej Nemocnici VSŽ sa len spýtal: „Koho chcete dostať z jeho fleku preč?“ Už ma nepresviedčal, že lekárom nič nedokážem. Veď všetko sa dá dokázať podľa mojich laboratórnych testov. Odpoviem, že chcem, aby sa už nikomu nestalo to, čo sa stalo mne. Aby už nikomu takíto neféroví lekári nemohli ublížiť!!!

Nebol to ani žiaden zázrak, ani spontánne vyliečenie. Zázrak bol len ten, že som sa vrátila z hranice smrti a vedela som, čo mám robiť, čo mi pomože. Vedela som, že prežijem, ak nebudem brať lieky. Faktom je, že je to pravda, pomohlo to a zachránilo mi to život. Bolo to intuitívne, skúšala som stravu, čítala dostupnú literatúru. Potom to bola psychická drina, lebo som mala strach a prísnu dietu sa mi dodržiavať nechcelo. Mala som veľký hlad a chuť sa poriadne najesť. Prvé 2-3 mesiace boli skutočne ťažké a bála som sa, že zomriem. Vedela som, že sa pohybujem na hranici smrti, to tuší každý pacient a že stačí jeden malý zlý kročik vo výžive a možem skolabovať.

Viete, čo ma na tej „geniálnej“ liečbe, ktorú na mne skúšali v nemocnici v Košiciach Šaci šokovalo? Nielenže niektorí lekári mi nepomáhali, ale ešte sa snažili ma poslať rýchlejšie na druhý svet!!! Konkrétne mená a skúsenosti sú uvedené v mojom liste dr. Vančíkovi, riaditeľovi tejto nemocnice a tento list je nižšie priložený. To fakt bolo príšerné: prišla som s ťažkou poškodenou pečeňou, vedeli, že mi pomocť nevedia a umieram tak či tak…

A oni mi 3 x predpísali lieky, ktoré sa nesmú brať pri poškodenej pečeni. Bolo to napísané v príbalovom letáku pri jednotlivých liekoch, stačilo si to prečítať!!! Asi to nepredpokladali, že aj rozmýšľam a prídem na to.

Keď sa to stalo prvýkrát, spýtala som sa doktora Bauera, ako je možné, že mi predpísal Augmentin, ktorý sa nesmie brať na pečeň. A ja mám chorú práve pečeň, napísal to aj do lekárskej správy, tak bol schopný sa vyhovárať na všeličo možné, len aby mi neodpovedal. Ak by to bol omyl, ktorý by ma stál život, keby som to užívala, tak prečo túto chybu urobili ešte 2 x??? Bola to náhoda alebo to súvisí s tým, že sa moji šéfovia vo VSŽ OTA báli koľko som toho videla a pochopila o tunelovaní VSŽ ?

Sú to náhody alebo to spolu súvisí a bola som nepohodlný svedok veľkého tunelovania VSŽ ??? Kto za týmto „jednaním“ niektorých lekárov bol? To si budú musieť zodpovedať sami, prečo takto lajdácky postupovali pri mojej liečbe. O kauze tunelovania VSŽ  nájdete viac na tomto blogu v článku Prokuratúra, polícia, politici…

Práve kvoli tomuto činu som sa na tento svet vrátila a nezomrela, aj keď som mala strašne poškodenú pečeň a pohybovala na hranici smrti, bez šance na prežitie. To si ani neviete predstaviť, aké strašné chvíle som prvé dva mesiace po kolapse prežívala… To čistenie tela nebolo ľahké a bolo mi fakt hrozne. Ale vyšlo to a žijem dlhé roky a som zdravá.

ÁNO, VRÁTILA SOM SA KVOLI TUNELOVANIU VSŽ, LEBO TOTO ZA MŇA NIKTO INÝ UROBIŤ NEMOHOL! Nikto by z mojich kolegov z OTY by to neurobil a ja som vtedy ešte netušila, aké veľké svinstvá objavím. A že to nebude len o firme OTA VSŽ, ale o celom VSŽ a o bordéle v novinárčine, v polícií, prokuratúre, v politike. Za tých 12 rokov, čo upozorňujem na túto kauzu tunelovania som stratila ilúzie. Čo vlastne na Slovensku funguje???? Ja mám pocit, že nič a ešte sa Slováci aj boja ozvať, tí slušní. Lenže nikto to za nás neurobí, kapre si sami rybník nevypustia, ako hovorí známe príslovie. Musíme sa ozvať my a bojovať za svoje práva.

V čase kolapsu som bola v takom strašnom stave, že keď mi po prvýkrát robil ultrazvuk dr. Šefara, kamarát mojho kolegu, tak len nemo a zhrozene si ma obzeral. Bol tak ticho, že sa ho spýtala sestrička, či ma niečo. Odvetil ticho : pečeň. Prišla k nemu a obidvaja si ma dlhšiu chvíľu obzerali. Sama som bola z ich reakcie šokovaná, mám vynikajúcu intuíciu. Okrem toho mi bolo strašne zle, takže som tušila, že toto už nie je sranda a už nedovolím lekárom aby ma zase odpinkali pohádkou, že toto asi budú žalúdočné vredy a poslali ma preč. Urobili mi to párkrát.

Lekári pri mojej liečbe rakoviny ani nepripustili, že samotná zdravá vegetariánska strava može vyliečiť pacienta a výživa pomocť pri liečbe. Arogantný pán doktor Peter Bauer mi vykričal, že sú to bludy a tým sa nevyliečim. Doporučil ma na psychiatriu, lebo som si dovolila odmietnúť ísť do nemocnice. Pritom 2 týždne predtým mi nedali ani maródku, hoci som nevládala chodiť. Tak som si brala dovolenku a pod.

A pani doktorka ktorá mala obrovskú nadváhu zo mňa chcela urobiť anorektičku a pichať mi injekcie na priberanie. Umierala som na rakovinu pečene a tí páni doktori z Nemocnice v Košiciach v Šaci šli riešiť moju psychiku. Tú som mala fantasticky dobrú na to, že mi bolo zle, pomáhala som si sama a ešte som sa bála arogantných pánov doktorov, ktorí sa pasovali za vševediacich polobohov, ktorých musím poslúchať, lebo oni všetkému rozumejú. Pánom doktorom Martinovi Mikovi, dr. Koščovi a dr. Fircákovi tiež ďakujem za otrasné skúsenosti.

Len dúfam, že tak, ako liečia mňa, neliečia aj ostatných pacientov. To toho o rakovine vedia málo, keď nevedia o alternatívnych liečbach, ktoré skutočne pomáhajú. Veď vo svete  je známa napríklad Gersonova terapia, na Slovensku o nej vyšli dve knižky. Jednu vydalo už neexistujúce vydavateľstvo Fontána Kiádo a napísala ju bývalá redaktorka BBC Beata Bishop, kniha sa volá Je čas vyliečiť sa. Sama ochorela na rakovinu a jej skúsenosti sú fakt úžasné. Druhú knihu vydalo vydavateľstvo Motýľ Eileenin príbeh.

O liečbe rakoviny je i film. Stojí za to ho vidieť, veľmi doporučujem, je tam veľa poznatkov, ktoré sa týkajú nás všetkých, aj zdravých.

Možte si ho bezplatne stiahnuť na tejto adrese : http://ulozto.cz/xWmH42h/healing-cancer-from-inside-out-liecba-rakoviny-zvnutra-cz-titulky-flv – tento odkaz už nefunguje, i keď v čase publikovania 1.časti blogu tam film bol.

Preto som doplnila ďalšie odkazy na tento film. Možte si ho bezplatne stiahnuť na tejto adrese http://www.ulozto.cz/x3VLUjM/lecba-ra koviny-zevnitr-cz-titulky-healing-cancer-from-insi de-out-rar

alebo si dajte www.ulozto.cz, vyhledat Healing cancer a vyjdú Vám možnosti.

Na tejto nižšie uvedenej adrese si možte film pozrieť priamo, bez stiahnutia. Stačí kliknúť na obrázok vpravo, kde je názov Healing Cancer.

http://dokumentarni.tv/zdravi/lecba-rakov iny-zevnitr-healing-cancer-from-inside-out

Je tam zaujímavá informácia, že v USA je oficiálne dovolené liečiť rakovinu len chemickými liekmi, operáciou, chemoterapiou, ožarovaním. To sú terapie, ktoré prinášajú zisk farmaceutickému priemyslu. Ak lekár doporučí alternatívnu liečbu, príde o licenciu a dostane pokutu (tuším je to 10 000 dolárov, presné info vo filme). Tak tomu hovorím fakt demokracia!!!

Ďalšie zaujímavé odkazy,  uvádzam ich preto, že nie som jediná, ktorá to tvrdí, že mnohé lieky nie sú až tak dobré, ako si veľa ľudí myslí.

http://ulozto.cz/x6akAto/neziaduci-ucinok-smrt-john-virapen-preklad-sk-pdf, 
http://ulozto.cz/xS7C1KD/john-virapen-kult-liekov-kniha-zip

O skutočne špinavých praktikách farmaceutického priemyslu vyšli tieto dve knihy, ktoré sú voľne stiahnuteľné na týchto adresách. John Virapen je bývalý riaditeľ jednej z najväčších farmaceutických firiem na svete a má bohaté skúsenosti. O veľa veciach som tušila, sama som i mnoho zažila, ale to, čo tam konkrétne uvádza, je hnus a chamtivosť farmaceutických firiem bez hranic. Píše o vlastných konkrétnych skúsenostiach, z ktorých ma doslova mrazilo. Sú tam aj videá, lenže k tým som zatiaľ nenašla titulky. Keď to prezriem, možem doplniť pre záujemcov.

Skúsenosti ohľadne liečby rakoviny nájdete aj na stránkach www.badatel.sk, doporučujem si to záujemcom pozrieť. Popisuje tam jedna matka strašné skúsenosti s liečbou rakoviny u jej dieťaťa. To mi fakt bolo do plaču, čo si moderná medicína a páni doktori dovoľujú. Bohužiaľ to dieťa zomrelo. Túto strašnú liečbu, ktorú na ňom aplikovali by nevydržal nik!!!

Vrátim sa k mojej liečbe. Strava mi zabrala, aj dnes sa takto stravujem, lebo mi to veľmi chutí a cítím sa oveľa lepšie ako keď som jedla všetko, aj mäso. Podotýkam, že som zdravá a za 13, 5 roka som bola na PN len raz a to na nespavosť. Lieky som nechcela, pretože za tým bol konkrétny problém. Nedávno mi robili  testy na moju žiadosť a sú OK. Vrátim sa k strave. Zo zásady nejem potraviny, ktoré mi nechutia. Fakt niektoré jedlá nejem, aj keď sú označované ako zdravé. Dopoludnia jem bežne dostupné ovocie  (pomaranče, banány, jablká, kivi, ananás, hrozno, melóny…podľa sezóny a financií). Fantasticky to čistí telo a dobije baterky na prácu. Popoludní čerstvá zelenina (mrkva, červená repa, uhorka, paradajky…tiež podľa dostupnosti a financií)  plus zemiaky, ryža alebo nejaké pečivo.

Mám rada aj sladké, takže často pečiem, ale jednoduché koláče ľahké na trávenie, napríklad bábovku. Koláč si dávam ako samostatné jedlo. Prípadne k tomu zeleninu. Naučil ma to kamarát a spočiatku sa mi to zdalo nezmyslom. Potom som zistila, že to fakt pomáha tráveniu. Sú to bežné princípy delenej stravy, nevymyslela som nič nové. Akurát že to pomáha i na rakovinu,  dokonca ju vylieči. Preboha, len nech ma nikto nepresviedča o tom, že je to vhodné kombinovať s chemickými liekmi. Práve chemické lieky budú účinky zdravej stravy ničiť.

Keď to ktokoľvek chce takto robiť, nech si to robí. Veď to je jeho život, len nech sa potom nevyhovára na mňa. Samozrejme, občas aj zhreším. Myslím tým niečo vyprážané (len občas), čokoláda, sladkosti. Čokoládu doslova zbožňujem a tej sa nevzdám. Moja strava je fakt chutná, nielen zdravá. Teraz už viem, čo moje telo znesie v pohode.

Vyliečila som som sa vegetariánskou stravou. Upozorňujem, že bez liekov. Na toto upozorňujem hlavne preto, že chemické lieky imunitu ničia. Doktor Max Gerson, ktorý už nežije, tvrdil, že rakovina je porucha imunity, postihne orgán, ktorý je najviac oslabený  a nestačí sa zamerať na chorý orgán. Je potrebné obnoviť imunitu a keď sa tá obnoví, tak telo si s nádorom poradí samo. Podľa jeho slov, nádory doporučuje odstrániť len vtedy, ak ohrozujú život pacienta. Inak nie, pretože odstránenie nádoru nič nerieši a neodstráni rakovinu. Ona sa totiž vráti…hlavne pri liečbe modernou medicínou sa často vráti. Samozrejme, pokúsila som sa vrátiť viackrát k bežnej strave, ale moj stav sa zhoršil tak, že som sa dobrovoľne naspäť vrátila k laktovegetariánskej strave. Po 2 -3 rokoch som zistila, že po tejto strave sa cítim podstatne lepšie a nemám už najmenší dovod sa vrátiť k bežnej strave. Prestala som byť pravidelne unavená, zmizli rozne zdravotné neduhy…

Samozrejme, chápem mnohých, ktorí mi budú tvrdiť, že bez mäsa a množstva chemických polotovarov a chemických liekov to nejde. S úplnou vážnosťou vyhlasujem, že mne je srdečne jedno, čo kto jedáva. Pre mňa za mňa, možte jesť aj klince, fakt mi to je jedno, mňa z toho brucho bolieť nebude. Našťastie nie som lekár a liečbou tejto diagnózy sa neživím a toto šírim dobrovoľne . Kto má tieto zdravotné problémy, má rakovinu, nech vie pravdu a nech sa sám rozhodne.

Prečo by mu mali lekári vnútiť liečbu, o ktorej vedia, že je len strieľanie naslepo? Každý človek má právo na život a prečo má byť liečený sposobom, ktorý mu zničí imunitu a zomrie na následky chemoterapie a ožarovania, vedľajších účinkov liekov? Prečo? Lebo to zarába „niekomu“ peniaze a prináša zisk! To, ak sa pacient vylieči len stravou, to nikomu zisk neprinesie, jedine ak tak poľnohospodárom. Prečo to chcem rozšíriť medzi ľudí? Lebo sama poznám zúfalstvo, to hrozné zúfalstvo, keď som sa dozvedela, že mám rakovinu, posledné štádium a nie je mi pomoci. Bola to hroza, akú si nikto z vás, kto to nezažil, nevie predstaviť. Toto nejde popísať slovami, ani pochopiť, pokiaľ to nezažijete.

Dovolím sa nahlas sa spýtať prečo nám lekári a farmaceutický taja, že táto choroba sa dá v pohode vyliečiť stravou, bez akýchkoľvek chemických liekov, chemoterapií, ožarovania. To znamená bez strašných vedľajších účinkov, ktoré väčšinu pacientov zničia. Často zničia tak, že pacient v hrozných bolestiach zomrie. Ja som mala hrozné bolesti  po liekoch, po strave sa to postupne zlepšovalo. To si ani neviem predstaviť ako by som prežila hoci len malú dávku silnejších liekov, prípadne inej liečby: chemoterapie…

Trvalo mi 3 roky, kým som začala mať vnútornú istotu, že na rakovinu už neumriem. Istotu, že rakovina sa mi už nevráti. Na začiatku som neverila, že sa uzdravím natrvalo.

Čítala som dve knihy o Gersonovej terapii, tieto pacientky tiež neverili, že sa im to podarí. Prepáčte sa úprimnosť, ale neverím argumentom, že človek tejto liečbe musí veriť a že je to placebo efekt. To je nezmysel. Lebo na začiatku liečby tomu neverí nikto, že sa uzdraví. Neverila som tomu ja, neverili tomu ani Gersonové pacientky. V zúfalstve hľadali inú alternatívu akú núka moderná medicína, kde väčšina pacientov po ich liečbe zomrie a ešte je totálne zničená. Je to len otázka času a lekári sa tvária, že oni pacientom život predlžili. Naozaj? To na základe čoho toto tvrdia?

Veď keď máte rakovinu, to neznamená, že behom pár dní, týždňov zomriete. Možte zomrieť, ak nezmeníte stravu na vegetariánsku a budete pokračovať v svojom životnom štýle, ktorý túto chorobu sposobil. Moja osobná skúsenosť je, že táto choroba je v pohode vyliečiteľná navždy.

Keď sa telo začne čistiť, tak prvé dva mesiace pre mňa neboli príjemné a bála som sa. Ale nezvracala som, mala som obrovskú chuť do jedla, sama som sa o seba dokázala postarať a  behom 2 mesiacov som podľa mojich vtedajších kolegov začala mať normálnu farbu na tvári. Predtým som bola veľmi bledá. No neboli  to tie strašné vedľajšie účinky po liekoch, ktoré som v čase kolapsu zažila.

Samozrejme, mnohí mi možu napísať, že nie som lekárka, nech do toho nekecám. Tak na to si dovolím povedať, že keď lekári budú vedieť liečiť a vyliečiť rakovinu, tak mi možu do toho kecať. Vyliečiť natrvalo ju nevedia, obrovské množstvo pacientov im na ňu zomiera a ešte ich tými chemickými liekmi utýrajú! Majú na to vobec právo? Ak majú právo, prečo chcú podpis od pacienta alebo u detí od rodičov? Prečo sa zbavujú zodpovednosti ohľadne týchto  pokusov na ľuďoch? Prečo nevinným ľuďom nedajú možnosť si vybrať aj inú liečbu? To sme pre lekárov len otroci, ktorí musia poslúchať?

Mne možnosť rozhodnúť sa pre inú liečbu nedali, ani mi o nej nepovedali, že vo svete existuje. Preto som im musela tajiť, že ich geniálne rady nepočúvam, liečim sa po svojom a zaberá mi to. Nemala som síl sa s lekármi hádať, to sa hádali oni so mnou.  Potrebovala som maródku, na ktorú mám v prípade choroby nárok, lebo som si platila odvody do zdravotnej poisťovne, preto som mlčala.

Faktom je, že moj zdravotný stav sa zlepšoval. Treba si uvedomiť, že to je dlhodobé dodržiavanie zdravej výživy, Gersonova terapia doporučuje 2 roky, ja tu volnejšiu vegetariánsku stravu dodržiavam doteraz. Prečo? Lebo sa cítim lepšie. Moje konkrétne skúsenosti ako ma liečili na rakovinu pečene v Nemocnici v Košiciach v Šaci máte  popísané v mojej sťažnosti  nižšie. Ak sa niekto diví, že v zdravotníctve nie sú peniaze, tak nech si prezrie, na aké nezmyselné vyšetrenia som chodila ja a poisťovňa to bez reptania preplatila. Boli to vyhodené peniaze!!!

Lekárov pri mojej liečbe by som rozdelila do troch kategórií. Jedna mi vyslovene škodila: dr. Bauer, dr. Miko, dr. Koščo a mám šťastie, že dr. Fircák bol v čase mojej liečby na Ukrajine. Ten po návrate mi v prvom rade chcel ukončiť maródku, bolo pre neho nepodstatné, ako sa cítim. Bohužiaľ práve vo firme OTA mi o tomto lekárovi kolegovia hovorili nepríjemné skúsenosti. ďalší lekrári, napríklad dr. Mucha bol ku mne neutrálny a slušný. Tretia ktegória boli lekári, ktorí boli neutrální a slušní, poctivo sa mi venovali ako pacientovi. Podrobne je to napísané v tejto sťažnosti, tak to nebudem ešte raz písať. Chcela som tým hlavne povedať to, že aj tam som v čase liečby mala pozitívne skúsenosti. Nemám záujem zhadzovať prácu poctivých lekárov tejto nemocnice.

Nižšie je moja sťažnosť dr. Jurajovi Vančíkovi, riaditeľovi Nemocnice v Košiciach v Šaci. Vtedy ešte patrili pod VSŽ. Za tým je odpoveď pána Imricha Tótha, vtedajšieho námestníka. Doporučujem si to prečítať. I ja ako laik som žasla, na aké nezmyselné vyšetrenia ma poslali a čo všetko mi boli schopní predpísať. Boli to vyhodené peniaze!

VSŽ Nemocnica a.s.

Mudr. Juraj Vančík

Riaditeľ

044 54 Košice

Košice 16.3.1999

Vážený pán riaditeľ,

Žiadam Vás o prešetrenie správnosti mojej liečby, pretože som presvedčená, že lekári pri mojej liečbe nepostupovali správne.

Navštevujem závodnú ambulanciu vedenia VSŽ Holding a.s. na poliklinike, kde je lekárom dr. Fircák.

9.11.1998 som navštívila ambulanciu, kde vtedy zastupoval dr. Miko. Sťažovala som sa na niekoľko dní pretrvávajúce  akútne bolesti brucha s vyžarovaním do chrbtice a na celkovú slabosť. Zvracala som aj žlč, mala vysoké teploty a odpor k jedlu (u mňa je to čudné, lebo som pažravá). No tieto bolesti mohli sposobiť aj lieky, ktoré som si proti bolesti dala cez víkend. Ich názov si nepamatám, je napísaný v mojej zdravotnej karte, lebo mi ich predpísal dr. Fircák pri abcesi v septembri 1998. Po vysadení liekov tieto bolesti ustúpili.

Zároveň som dr. Mika upozornila na to, či by nebolo potrebné dať mi urobiť aj vyšetrenie krvi, pretože mesiac predtým som mala opakovaný abces pri konečníku.

16.11.1998 pripustil, že mám poškodenú aj pečeň. Na základe čoho to vedel? Ultrazvuk bol oficiálne (t.j. na papieri) bez nálezu, krvné testy mal k dispozícii už 12.11.1998. Predpísal mi tabletky Ofloxin na preliečenie infekcie močových ciest. Bolo to správne riešenie? Pri ochoreniach pečene treba voliť lieky veľmi opatrne, alebo mám nesprávne informácie?

26.11.1998 mi odporúčal hospitalizáciu v nemocnici. Prečo až vtedy? Prvé výsledky a najhoršie (kreatinín v krvi 132,4) mal už 12.11.1998, hovorila som mu, že sa cítim veľmi zle. Za práce neschopnú ma uznal až 16.11.1998, dovtedy som si brala dovolenku a 1 deň som si vyprosila od sestričky papier na celodenné ošetrenie!!! Hospitalizáciu mi navrhol, až keď sa mi výsledky trochu zlepšili(kreatinín v krvi 116,8). Hospitalizáciu som odmietla. Poslal ma na interné oddelenie

k dr. Bauerovi, ktorý ma o nutnosti hospitalizácie tiež presviedčal, no veľmi nevhodným sposobom. Vyhrážal sa mi, či sa nebojím, že ma prepustia z práce, pretože nepočúvam rady lekárov a nechcem sa dať liečiť. Keby som sa nechcela dať liečiť, tak by som nešla k lekárovi! Pýtal sa ma, či som v nejakej sekte, že odmietam hospitalizáciu (?), či som vegetariánka a to moje stravovanie, to sú vraj bludy a tým sa nevyliečim. Pripustila som totiž, že sa od tých strašných bolestí stravujem len ovocím. Faktom je, že som sa cítila lepšie a tie strašné bolesti ustúpili. Vidno to i podľa laboratórnych testov.

U Vás neovládajú lekári účinky stravy na organizmus? Veď to, že jedlo može byť aj liekom poznal a presadzoval otec medicíny Hippokrates.

Na moje vysvetlenie, že nechcem brať lieky preto, že mám chorú pečeň, mi povedal, že ak nepojdem do nemocnice, hrozí mi umelá oblička. Umelá oblička by mi hrozila vtedy, ak by som mala zvýšené hodnoty kreatinínu v moči, alebo sa mýlim?  Chcel ma poslať k psychológovi, aby ten zistil, prečo vlastne odmietam hospitalizáciu. U Vás každého pacienta, ktorý odmietne hospitalizáciu, posielate k psychológovi? Hodinu po mne kričal a ja som hodinu u neho plakala. Na takéto správanie som mu nedala žiadny podnet. V jeho správe je uvedené, že mám aj neinfekčný zápal pečene. Prečo mi potom predpísal tabletky Augmentin, ktoré sa nesmú užívať, ak už

u pacienta vyvolali alergické reakcie pečene? Prežila by som v mojom stave užitie hoci len jednej tabletky ???

Pri ďalšej návšteve 4.12.1998 som si pýtala vysvetlenie ohľadom Augmentinu, no ani dr. Miko a ani dr. Bauer sa k tomu nevyjadril. V rozhovore s dr. Mikom som sa rozčúlene vyjadrila, že ak sa bude správanie dr. Bauera opakovať, pojdem sa na neho sťažovať. A keď to nebude mať zmysel u vedenia nemocnice, tak to urobím cez média.  I keď počas vyšetrenia u dr. Bauera sme hovorili len nevyhnutné veci a bola som už úplne kľudná, vtedy mi pripísal do správy, že odporúča aj psychické vyšetrenie. Prečo sa zameriaval na moju psychiku, keď moj fyzický stav bol veľmi vážny? On osobne to pripustil 8.2.1999.

4.12.1998 ma dr. Miko poslal na infekčné oddelenie na vylúčenie hepatídy. Prečo až po mesiaci? Ak je podozrenie na hepatitídu, je nutné ísť na vyšetrenie ihneď! Krvné testy mi robili u Vás, na poliklinike, nie na infekčnom. Kreatinín v krvi mi neurobili. Prečo? Boli vobec tieto dve  návštevy  infekčného oddelenia potrebné? Pani doktorka ma tam presviedčala, že moje zdravotné probémy vznikli z toho, že držím dietu a že ma vlastne pobolieva žlčník. Do začiatku januára 1999 ma lekári nechali bez liekov.

Od januára v závodnej ambulancii zastupoval dr. Koščo. Začiatkom januára som nemala urobenú sedimentáciu moča. Prečo? Koncom decembra som cítila veľmi silné pálenie, a to nielen pri močení. Pálenie mi dokázal zmierniť iba horúci kúpeľ. Predtým som si pálenie neuvedomovala, i keď som mala zlé výsledky moču.

15.1.1999 som dostala tabletky Bismoral, ktoré sa nesmú brať pri ťažkom poškodení pečene. Upozornila som na to pri ďalšom vyšetrení. Dr. Koščo mi tvrdil, že pečeň mám už vyliečenú, i keď som sa sťažovala na pretrvávajúce bolesti brucha.

Kedy mi vlastne liečili pečeň? Od novembra som počúvala od lekárov, že mám zápal močových ciest.

22.1.1999 mi predpísal tabletky Ranital na žalúdočné vredy a tabletky Lexaurin na ukľudnenie. Na základe čoho mi ich predpísal? Na gastroenterologickom vyšetrení som bola až 3.2.1999 a podľa správy dr. Pucha nebolo vobec potrebné. Podľa mojho názoru, ak by bolo podozrenie na žalúdočné vredy, mal to vylúčiť ošetrujúci lekár ešte v novembri. Počas diety som ich nemala z čoho dostať.

Lieky na ukľudnenie som si nepýtala. Lieky tohoto typu som užívala (naposledy rok 1990) a vtedy som si povedala, že nikdy viac ich brať nebudem. Nielenže sú návykové, ale ani žiadny problém nevyriešia. Na uvoľnenie napatia mi slúži posilovňa, dlhé prechádzky a cvičenie jógy.

26.1.1999 ma dr. Koščo poslal na psychiatrické vyšetrenie. V jeho správe pre psychiatra bolo  uvedené, že som schudla 13 kg, neverím lekárom a namýšľam si, že mám rakovinu pečene. Chcel vedieť, či bolesti brucha nie sú zo psychického hľadiska. Ak by to boli bolesti psychického rázu, mali ma poslať na psychiatrické vyšetrenie už v novembri 1998! No podľa laboratórnych testov sa dá dokázať, že sú fyzického povodu.

Vyšetrenie u psychologičky prebiehalo v pohode, brala som ho ako formalitu. O nedovere k lekárom som sa zmienila len jednou vetou, že by sa mali na mojej diagnóze dohodnúť.

Prečo u Vás testy vyplňuje psychológ? Testy by mal vyplňovať pacient! Na základe veľmi krátkeho testu  sa u vás určuje IQ? Je podľa Vašej psychologičky psychicky nevyrovnaný človek, ktorý sa v živote riadi heslom „všetko zlé je na niečo dobré“? Je na tom niečo zlé a čudné, ak som chcela a chcem vedieť skutočnú diagnózu?

Na psychiatrii mi pani doktorka povedala hneď po psychologickom vyšetrení, že zo psychického hľadiska to nebude, no chcela ešte vidieť správu z gastroenterológie. No, na jej smolu správu psychologičky zabudla v mojej karte , takže som si mala možnosť ju prečítať. Na ďalší deň som si vypočula verziu, že držím dietu a preto mi je zle. Keby som sa bežne stravovala, moj zdravotný stav by sa zlepšil. (?) Túto príčinu mojich ťažkostí uvádzala aj lekárka na infekčnom oddelení. Vysvetlila som jej, že najprv som sa cítila zle  a mala bolesti  a na základe toho som začala držať dietu, ktorá mi pomohla!!! Upozornila som ju, nech si poriadne preštuduje moj chorobopis a že sa chcem úplne vyliečiť. Na to mi odvetila, že koľko sa chcem ešte liečiť, veď to može trvať aj rok.

Poznámka na okraj: Zdravotné poistenie platím celý život, pokiaľ pracujem, aj keď som zdravá!!! Načo? Na to, že keď budem chorá, aby mi lekári neuznali ani nárok na maródku a neliečili ma?

U Vás určuje psychiater, či je pacient ešte chorý a má právo byť práceneschopný? Od toho je predsa posudkový lekár!

Pani doktorka mi odporúčala injekcie na pribratie. Pri fyzickej chorobe a držaní diety je normálne, že človek schudne. A pri výške 160 cm a váhe 52 kg nepotrebujem pribrať. Predpísala mi tabletky Lexaurin a vitamín B.

V čase návštevy psychiatričky som sa cítila psychicky dobre, i keď jej nezmyselné teórie mi vyrazili dych. Keby som niekedy skutočne potrebovala psychiatra  a psychológa, určite ich nenavštívím vo Vašej nemocnici.

2.2.1999 som bola na nefrologickom vyšetrení. Nefrológ ochorenie obličiek vylúčil. Povedal mi to a je to aj v správe. Prečo mi potom dr. Koščo predpísal Biseptol? Bolo vobec potrebné to vyšetrenie?

Pretože som bola nespokojná s priebehom liečby, bola som osobne sa sťažovať za primárom interného oddelenia dr. Skalinom. Vtedy som sa priznala, že žiadne lieky počas liečby som neužívala a moj zdravotný stav sa výrazne zlepšil. Ústne som ho požiadala, aby sa prešetrila správnosť mojej liečby. Nevyjadril sa k tomu a dohodol mi vyšetrenie u doktora Bauera.

Veľmi zaujímavá je správa dr. Bauera zo dňa 8.2.1999. Sťažovala som sa na pretrvávajúce bolesti brucha nad pupkom. V správe uvádza doznievajúcu nefritídu.  Nefrológ ochorenie obličiek vylúčil, je o tom správa a ani žiadne vyšetrenia na nefrológii nebolo potrebné urobiť. Spomína ako príčinu aj abces. Podľa mojich informácií nevedia, z čoho vzniká.  Može to znamenať nejaký zápal v tele.

Vysvetlil mi, že v novemnbri 1998, keď ma nevhodným sposobom presviedčal o nutnosti hospitalizácie, nemohol vedieť, že moj zdravotný stav sa zlepší samovoľne(?). Pripustil, že moj zdravotný stav bol veľmi vážny. Ku vhodnosti tabletiek Augmentin pri mojej liečbe sa nevyjadril. Doporučil mi dermatologické vyšetrenie a vitamín B (na ukľudnenie). Zdala som sa mu nervózna alebo on bol nervózny z mojich otázok, ktoré som sa pýtala s úsmevom na tvári? Doporučil ma nechať v stave PN 8 – 12 dní (?) a kontrolné testy urobiť až po 3-6 mesiacoch (?). No, to podstatné som sa zase nedozvedela. Z čoho ma pobolieva brucho, prečo som stále ešte zoslabnutá a kedy budem konečne úplne zdravá.

9.2.1999 mi dr. Koščo predpísal kvapky na trávenie Algifen. Prečo? Veď žalúdok ma nebolel, gastroenterológ žalúdočné vredy vylúčil.

Bola som aj dvakrát na kožnom oddelení. Bolo to potrebné?  Silné akné na tvári ustúpi, keď sa vylieči postihnutý orgán. 19.2.1999 mi robili krvné testy. Urobili mi len kreatinín. To som bola už taká zdravá, že stačila len táto hodnota? Na oddelení naturálnej medicíny som bola na vlastnú žiadosť. No nič nové o výžive som sa nedozvedela. Pán primár  mi povedal zaujímavú vetu: žijeme z farmaceutického priemyslu. ( nekomentujem, lebo o takých lekároch si myslím, že liečba  je pre nich len obchod, že im vobec na pacientoch nezáleží).

Pán doktor sa zameral ma liečenie mojej chrbtice, ktorá ma nebolí.

To, že mojou skutočnou diagnozou je zhubný nádor na pečeni viem už od vyšetrenia ultrazvukom 11.11.1998. Na ultrazvuk som bola v Novej nemocnici, pretože u Vás ma objednali až na 19.11.1998 a ja som sa cítila veľmi zle.

Pri vyšetrení sa sestrička spýtala dr. Šefaru, či niečo má. Odpovedal jej: pečeň. Vtedy som tomu nevenovala pozornosť. Cítila som sa síce hrozne, no verila som tomu, čo mi povedal trochu neskor. Že tie bolesti boli len náhla kolika. Uvedomila som si to až večer doma. Bola to intuícia a tá ma nikdy nesklamala, preto jej verím. Bol to síce šok, no posunul ma správnym smerom. Mám len 30 rokov a rozhodla som sa, že chcem žiť a urobím pre to maximum.

PRETO SOM NEPOČÚVALA RADY LEKÁROV A NEBRALA ŽIADNE LIEKY. Dokonce ani dietu na pečeň mi nikto neporadil. Presne štyri týždne som jedla len surové ovocie a pila 100% ovocné džúsy. Džúsy som po čase vynechala, lebo ma po nich pálila žáha. Doslova som sa ovocím napchávala, pretože som sa tak zle cítila. Jedla som veľmi často, v podstate každú hodinu. Po štyroch týždńoch som už mala normálnu chuť do jedla. Doobeda som jedla surové ovocie, poobede varenú zeleninu, varenú ryžu, varené zemiaky, grahamové pečivo a surovú cviklu. Takúto prísnu dietu som držala do konca roku.

Prvé dva mesiace (november, december) som netušila, či tento boj o vlastný život vyhrám, no vedela som, že iná cesta neexistuje. Moj zdravotný stav sa zlepšoval. Pred Vianocami som zjedla zemiakové lupienky, no mala som hneď tak silné bolesti, že som si pri nich poplakala.

Výraznú úľavu som pocítila až začiatkom nového roku. Aj výsledky kreatinínu v krvi už boli celkom slušné (87,10). Cítila som sa prijateľne a bola som presvedčená, že sa možem konečne normálne najesť. Skúšala som bežnú stravu (okrem masa), no cítila som sa podstatne horšie.

Pribrala som síce, no po bežnom stravovaní sa mi akurát zvačší brucho a bolesti brucha sú výraznejšie. Stále pociťujem únavu, ťažšie sa mi dýcha  a mám zapálené uzliny na krku. Po prechode na bežnú stravu sa tito príznaky zhoršili. Moje krvné testy sú od januára kolísavé, čo je pravdepodobne zapríčinené stravovaním. Teraz sa snažím jesť čo najviac surovej stravy a odnaučiť sa celkom od sladkostí. Pridala som si aj olivový olej a morskú soľ k strave. Veľmi mi pomohol aj pohyb. Od začiatku decembra sa snažím každý deň absolvovaťhodinovú precházku na čerstvom vzduchu a od začiatku januára pravidelne cvičím jógu.

Veľmi mi pomohla autosugescia, relaxačná hudba a bylinkové kúpele.

Tieto fakty spomínam preto, aby bolo jasné, že moje výsledky sa neupravili samovoľne. Je to výsledok mojej obrovskej vole žiť a urobiť preto maximum.

Som veľmi rada, že som odmietla hospitalizáciu, pretože tieto možnosti ohľadom stravovania, pohybu a zároveňa aj psychickej pohody by mi nemocnica neposkytla.

Postupovali by lekári pri mojej liečbe lepšie, ak by som bola hospitalizovaná? Ja o tom pochybujem.

Prečo mi nikto nedal urobiť CT vyšetrenie, či nemám nádor, ak som sa opakovane sťažovala na bolesti na tom istom mieste? Viem, že je to drahé vyšetrenie. Mnohé vyšetrenia, ktoré som absolvovala a lieky, ktoré som dostávala, neboli určite najlacnejšie. Otázkou je, či boli vobec potrebné!!!

Dozvedela som sa, čo mi vlastne nie je. A čo mi vlastne je, to mi nebol ochotný povedať nikto z lekárov.. Ako pacient mám na to právo. Lekárské ošetrenie je platená služba, prispievam na to každý mesiac svojim nemocenským pistením, keď som práce schopná..

Vrcholom  arogantnosti Vašich lekárov je, že od novembra do konce decembra ma presviedčali o tom, že je nutná moja hospitalizácia. V decembri mi dr. Miko pri poslednom vyšetrení doobeda tvrdil, že je nutná moja hospitalizácia, no poobede po internom vyšetrení mi chcel ukončiť práceneschopnosť(?!).

Od januára mi dr. Koščo tvrdí, že moje výsledky súuž v poriadku, hoci sa cítim ešte zle, a pri každej návšteve mi chcel ukončiť PN. No oponovala som výsledkami, preto ma nechali doma. Dr. Fircák zašiel až tak ďaleko, že už pri pohľade na moju kladenku vyhlásil, že nikto nebýva vypísaný tak dlho.  Z výsledkov prečítal psychiatriu, ostatné len rýchlo prelistoval(?). Chcel mi hneď ukončiť PN, no trvala som na tom, že chcem ísť k posudkovému lekárovi. Podľa neho som hypochonder.

Preboha, čo za lajdákov zamestnávate? O dr. Fircákovi som nič dobré nepočula, no jeho správanie, to bola tá posledná kvapka!

Ak by mi nič nebolo, nemali ma lekári vypísať. Považujem za potrebné pripomenúť, že moje zdravotné  problémy vznikli podstatne skor. V roku 1990 som bola na plastickej operácii materinského znamienka na tvári, ktoré som mala asi 7 rokov veľmi zapálené.

Histologický nález bol negatívny. V poslednom období sa mi okolo jazvy tvorí akné, aj jazva je niekedy načervenalá. . V rokoch 1991 a 1992 som užívala antikoncepčné pilulky, krvné testy u gynekológa boli v poriadku.  No od tej doby pociťujem bolesti brucha. Silnejšie a pravidelnejšie bolesti začali byť v roku 1995. Vyšetrenia žiadne ochorenie nepotvrdili, vylúčili aj žalúdočné vredy. V roku 1996 ma bolesti prinútili navštíviť pohotovosť. Injekcie nezabrali, pani doktorku to ani nezaujímalo. Bolesti ustúpili samovoľne asi po polhodinovom trápení.. Pri návšteve závodného lekára som dostala lieky na žalúdočné vredy, bez akéhokoľvek vyšetrenia.

Začiatkom marca 1998 som navštívila lekára zase ohľadom rovnakých ťažkostí. Situácia sa opakovala. Dostala som lieky bez akéhokoľvek vyšetrenia. Bolesti boli  nepravidelné; odborníci im nevenovali pozornosť, preto som im veľkú pozornosť nevenovala ani ja.  Veď stále po jednom dni ustúpili. Cítila som síce dlhotrvajúcu únavu, ranné vstávanie  bolo pre mňa hrozné, no pripisovala som to psychicky náročnému povolaniu.

Koncom marca 1998 som mala prvý abces pri konečníku. I keď ma veľmi bolel, hneď po vyčistení rany sa mi výrazne uľavilo a žiadne lieky proti bolesti som počas celej liečby nepotrebovala užiť. Dva týždne som sa stravovala len ovocím, cítila som sa fantasticky, aj prechod na normálnu stravu mi nerobil žiadny problém. Rana sa veľmi pekne zahojila.

Koncom septembra 1998 som mala opakovane abces na povodnom mieste.  Bol podstatne vačší, je to uvedené aj v správe dr. Kovářa.  Zase som sa po vyčistení rany cítila dobre a lieky proti bolesti som nepotrebovala. Prekvapilo ma to aj to, že rana bola skutočne citlivá len pri prečisťovaní. Potom sama, bez liekov proti boleti prestala bolieť behom 5-10 minut.

Dr. Kovář sa o ňu veľmi dobre staral, pekne sa zahojila.

Komentár z roku 2009: v jednej časti seriálu Ordinace v růžové záhradě som si vypočula od lekárov – hercov konštatovanie, že u abcesu treba zistiť, či to neznamená zhubný nádor.

Nikto mi to vtedy nezisťoval, ani pri jednom abcesi.

Zase počas PN  (3 týždne) som držala dietu, t.j. stravovala sa len ovocím. Bolo to z etických dovodov, lebo nie som typ človeka, ktorý sa dokáže týrať dietami.  No občas som si dala aj sladké a pravdepodobne tým sa  mi v zarastenej rane vytvorila hrčka. Nebolela ma.

Dr. Kovář sa so mou dohodol, že v prípade bolestí  alebo akéjkoľvek zmeny mám prísť rovno za ním.

Rana mi začala trochu mokvať začiatkom novembra , no chirurg nezistil žiadne zmeny na rane.

Teraz tam nemám už žiadnu hrčku. Pravdepodobne to súviselo s mojimi bolesťami brucha a stratilo sa to stravovaním. Lenže hrčka može znamenať aj nádor. A dr. Mika som na túto hrčku v novembri 1998 upozornila. A nádor sa nedá vyliečiť krátkodobou dietou, pretože po prechode na normálnu stravu sa može stať, že znova začne rásť a ešte vačšou rýchlosťou. To je názor odborníka ( dr. E. Gintner, DrSc. Ústav preventívnej medicíny Bratislava). Tento názor bol publikovaný v časopise harmónia – apríl ´98.  Aj dr. Košlík, primár oddelenia naturálnej medicíny mi naznačil, že sa musím dlhodobo zdravo stravovať.

Ja sa snažím uzdraviť, no bohužiaľ rýchlejšie to neviem. Skúšam rozne potraviny a všímam si ich účinok na moj organizmus.  Vaši lekári sa mi snažia dokazovať, že som zdravá. Žeby som len začala byť alergická na niektoré potraviny – paradajkový pretlak, , syr, čokoláda, nesprávna kombinácia jedál?  Predtým som na to alergická nebola a mala som rada aj maso.

Zameriavala som sa na kuracie a rybacie, pretože po bravčovom a hovadziom som trpela zápchou. Nemienim byť úplným vegetariánom po celý život, no počas choroby je vraj dobré, ak sa maso vylúči. Tvrdí to uznávaný lekár dr. Josef jonáš vo svojej knihe Krížovka života.

Určite sa úplne vyliečim, pretože  sa vyliečiť chcem. Neodradí ma od toho ani správanie Vašich lekárov.  Som tvrdohlavá  a v takýchto  chvíľach si poviem: A just sa nedám! No zaráža ma ich postoj. To takýmto sposobom liečia aj ostatných pacientov?  Čo títo ľudia robia v medicíne, ak jej nerozumejú? Predpisovanie liekov „naslepo“ možu používať u iných pacientov, ak im to nevadí. Ale mne to vadí. A veľmi. Mne nestačí, ak budú vedieť povedať moju diagnózu až po pitve mojim príbuzným.! Veď dr. Koščo a dr. Bauer pripustili, že moj zdravotný stav bol vážny.

Dúfam, že sa skutočne seriózne postavíte k mojej sťažnosti, prešetrite správnosť mojej liečby a zistite, či som skutočne hypochonder(?).

Možte sa k mojej sťažnosti postaviť len formálne, no potom sa nečudujte, ak podniknem ďalšie kroky. Pretože, čo je veľa, to je skutočne veľa.

No z jednej diagnózy ma určite Vaši lekári vyliečili – z naivity.  Ja som si lekárov totiž veľmi vážila. Teraz už nie. No našťastie nehádžem všetkých lekárov do jedného vreca, pretože poznám aj serióznych lekárov.

S pozdravom

Magdaléna Nadzamová

To, čo mi podarilo, bola ťažká drina, ale rakovina je to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Zmenilo mi to myslenie a prevrátilo mi to celý svet hore nohami, v pozitívnom zmysle.

Odskenovanú odpoveď pána Imricha Tótha, na hlavičkovom papieri s jeho vlastnoručným podpisom nájdete na http://ulozto.cz/x5oZiVP/oskenovane-dokumenty-rar

Nižšie je len prepísaná vo Worde.

VSŽ NEMOCNICA, a.s.

Lúčna 57

040 15 Košice-Šaca

Slovenská republika

Naša značka 624/99                                                  Košice 29.3.1999

Vážená pani Nadzamová,

pozorne a podrobne som si prečítal Váš list, ktorým ste nás oslovili vo veci správnosti Vašej liečby lekármi VSŽ Nemocnice, a.s. a súčasne som si osobne konzultoval problémy, ktoré v liste uvádzate s lekármi a s Vami. Na základe zistených skutočností považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú.

Dovoľujem si Vás informovať, že práca lekára je v dvoch rovinách náročnosti a zodpovednosti. Ako doktor medicíny musí absolvovať náročné štúdium a predpísanú prax, ako lekár a verejný činiteľ si musí osvojiť prácu s chorými ľuďmi.  Lekári, ktorých Vy v liste kriticky hodnotíte, spĺňajú uvedené kritéria a sú na postoch, ktoré zastávajú, opodstatnene. Odporúčam Vám, aby ste v budúcnosti zvážili výroky na ich adresu, citujem:“čo títo ľudia robia v medicíne, ak jej nerozumejú“ (strana 8 Vášho listu).

Podľa liečebného poriadku má pacient právo slobodnej voľby lekára. Pri nedovere k našim lekárom alebo nespokojnosti máte právo zvoliť si iných lekárov, či ústav. Sme ochotní umožniť Vám hospitalizáciu v našej nemocnici, kde Vás vyšetria naši najvyšší odborníci.

Máte však možnosť vybrať si aj iné vyššie pracoviská a to myslíme s plnou vážnosťou a úprimnosťou.

S pozdravom

MUDr. Imrich Tóth

námestník  liečebno-preventívnej starostlivosti

Moje komentáre k odpovedi z nemocnice, tuto odpoveď za komentárom prikladám:

Po poslaní sťažnosti som bola i osobne v tejto nemocnici.

Pán riaditeľ Vančík nebol prítomný, tak som šla za námestníkom Tóthom.

Ten mi povedal, že načo som to vobec písala (ukázala na moju sťažnosť), kto to má čítať (?)  a on by ma tiež poslal na psychiatriu. Na to som mu odvetila, že nech mi to dá písomne.

Poriadne sa zarazil a okomentoval to, že to aj urobí, len si musí premyslieť, ako to sformuluje.

Ešte mi oznámil, že pána riaditeľa tým zaťažovať predsa nebude a on tam daľší deň nebude.

Ďalší deň som sa vybrala za riaditeľom Vančíkom. Čakala som dosť dlho, pán Tóth tam tiež bol a keď ma zbadal na chodbe, kde som ho ignorovala ani nepozdravila, tak zlostne tresol dvermi. Tak to som si zase o psychiatrii niečo pomyslela ja.

Pán Vančík prišiel až po dlhšej dobe a povedal mi, že za 3 minúty čaká viceprezidenta VSŽ a rozprával sa v kancelárii s daľšou návštevou, ktorá prišla s ním.

V podstate ma diplomaticky vyhodil a povedal, že dostanem odpoveď. Bola som len pacient a vypísali ma už do práce.

Túto odpoveď som dostala, až keď som bola uznaná za práceschopnú, takže netuším, prečo mi znova pán Tóth núkal hospitalizáciu. Tí najvyšší a najlepší odborníci sa o mňa mohli starať počas práceneschopnosti, šancu na to mali, ale ju nevyužili.

Na www.ulozto.cz doplním ešte moje trestné oznámenie, ktoré som podala sama a zamietli mi ho. Predpokladala som to, pretože jedna príjemná pani právnička v bezplatnej právnej poradni mi ho radila podať, že mám na to lehotu 10 rokov. Zároveň mi povedala, že ho nemám podávať sama, len cez advokáta. Ak ho totiž podám sama, tak ho zamietnú. Predpokladala dobre, tak sa aj stalo, len mne šlo o čas, aby som to stihla do 10 rokov, aby to nebolo premlčané. Peniaze na právnika som veľmi nemala, žila som už v Čechách, preto som to urobila takto, aspoň formálne. Predpokladám, že keď tento prípad bude verejne známy, ešte raz sa bude musieť tým prokuratúra zaoberať. Veď ja by som to nenazvala pokus o ťažké ublíženie na zdraví ale pokus o vraždu. A čo to iné bolo, keď mi to urobili 3 x?! Veď lekári sa takto mýliť nemožu! Ak sa pomýlia, tak nech si nesú následky za svoje činy a vysvetľujú, prečo konali tak, ako konali. Samozrejme patrí im za to trest. Vložím tam aj výsledky testov, hlavne prvé dva testy, aby mi neveriaci verili. Odkaz na ulozto.cz dám do diskusie ako príspevok.