Simonu Salátovú som videla už dávnejšie v zázname relácie Petra Marcina. Bola tam fakt dobrá. Náhodou som niekde čítala, že mala ťažké detstvo.
Teraz keď vypukla hystéria okolo silvestrovského vysielania, kde vraj povedala, ako citoval jeden bloger: “Vtipne“ povedala, že jej muž nevidí na ich gauči ani tú najväčšiu špinu. Dokonca by tam neuvidel ani Kaliňáka…
Hľadala som túto reláciu, aby som si to vypočula, či je to pravda, ale mne to nešlo pustiť.
Podstata podľa mojho názoru je, že keď to povedala takto, ako to písal jeden bloger, tak Roberta Kaliňáka neoznačila tak, aby ju nemenovaný bloger urážal.
Ja mám osobný dovod poukázať na to, že Robert Kaliňák kryl rozkrádanie VSŽ Košice a kryl zneužívanie právomoci verejného činiteľa konkrétnych policajtov a prokurátorov.
Takže pred rokmi mu takýto bordél na prokuratúre nevadil, i keď bol za to platený, i ako poslanec a šéf výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Odpoveď mi písal v roku 2005, teda pred 19 rokmi.
A teraz im špeciálna prokuratúra vadí? I keď i ja tvrdím, že určité prípady ignorujú. To by nemali. Ale prečo to Robert Kaliňák „nevidel“ pred rokmi? Je to čestný človek? A neberie náhodou plat za to, aby to riešil?
Alebo naivní slovenskí občania odpustia plateným politikom čokoľvek?
A pokiaľ si chcete nadávať na komičku Simonu Salátovú, tak najprv si vypočujte niektoré rozhovory s ňou. Tu je jeden z nich.
Drsné je nie to, čo povedala Simona Salátová : podľa mňa neoznačila Kaliňáka za špinu.
Drsné je, ako polícia, prokuratúra a politici kašlú na svoju prácu pre občanov a zneužívajú právomoc verejného činiteľa, kryjú rozkrádanie. A Robert Kaliňák tieto podvody kryl svojou ľahostajnosťou. Mal právomoc zasiahnúť a verejne to riešiť. Prečo to neurobil už v roku 2005? To pre Vás nie je drsné????
SIMONA: ,,Všetci to vedeli, ale nikto nič neurobil.”
53 614 zhlédnutí 23. 12. 2023
Simonku všetci poznáme ako veľmi úspešnú komičku, no za svojim humorom však skrýva ťažký životný príbeh. Detstvo plné fyzického aj psychického násilia, kde jej otec bil ju, brata aj mamu. O tom, ako o týraní všetci vedeli, no nikto nič neurobil. O dôsledkoch týrania, návštevách policajtov, aj o najrôznejších zraneniach, pred ktorými všetci zatvárali oči. O viere v šťastné konce aj napriek hroznej realite, vyhodení z domu, živote so starými rodičmi, o rozpade manželstva a živote slobodnej matky, ktorá sa sama dokázala postaviť na nohy. Rozprávali sme sa tiež o večnom chudnutí ako riešení každého problémy, o pohľade na seba, a aj o hľadaní vlastnej hodnoty v napĺňaní ideálov krásy.
A viac ako nejaká komička mi vadia ľahostajní slovenskí občania, ktorým nevadí nič, pokiaľ sa to netýka priamo ich. A to im nevadí dlhé roky.
Takže keď budete nadávať na nejakú komičku, najprv si pozametajte pred vlastným prahom a starajte sa o to, nech sa dá na Slovensku žiť. Mňa ste svojou ľahostajnosťou vyštvali, zbabelci.
Podstatné veci Vám nevadia a rozoberáte, kto čo povedal a ako to vyznelo. I keď to ten človek to nepovedal tak, ako to interpretujete.
Odkaz pre Luna5:
Keď chcete so mnou diskutovať, tak ma zaujíma Vaše pravé meno, bydlisko a zamestnanie. Pripomínate mi totiž ľudí, ktorí za peniaze urobia všetko. Koho kryjete? Čítala ste vobec moje články? Asi nie.
Pokiaľ ste čítali moje články poctivo, tak základnú informáciu, prečo som upozornila na tunelovanie VSŽ Košice konkrétnym podaním na políciu som uviedla v prvých článkoch v roku 2012. Takže polícia mi nepomohla, kryla rozkrádanie miliard korun na Slovensku, bola to kauza ktorá presahovala Slovensko (stačí si prečítať článok z júla 2012). A mňa naháňajú až po rokoch, ako keby som rozkradla Slovensko. Pritom práve oni nekonali a zničili mi život. A ľahostajným Slovákom to nevadí a riešia banality.
Na Slovensku sa nedá žiť, pokiaľ tam nemám prácu a pripravili ma o bývanie. Nemám za čo. A ešte mnohí Slováci po mne chcú, aby som im zadarmo pomáhala s liečbou rakoviny stravou. A to len preto, aby nemuseli platiť liečbu stravou na zahraničnej klinike. Žiadny iný dovod to nemá: lebo keby chceli sktočne pomocť, tak si to zaplatia. Ale oni to chcú zadarmo a hlavne v skratke. Čo je nezmysel. Novinárov som prosila o pomoc veľakrát. Mnohí moje maily vyhazovali bez prečítania. Robili to i politici. Takže to je pravá tvár „slušných“ Slovákov. Nerobím ani to, za čo som platení.
A políciu som o pomoc prosila už v roku 2000, vykašľali sa na mňa. List som písala „váženému“ Jaroslavovi Ivorovi, vtedajšiemu šéfovi slovenských vyšetrovateľov. Neurobil nič, aby to vyšetril. Divadielko s vyšetrovaním začali, až keď som to posielala českým novinárom. Slovenskí ma ignorovali.
Vyšetrovateľa Jana Priatku a pani Gecikovú som prosila o pomoc na poslednom výsluchu. Sklonili len hlavy, keď som sa ich pýtala: prečo zákony majú platiť pre mňa a pre Rezešovcov nie? Už na začiatku výsluchu, keď tam sedel i jeho šéf som sa ma vyšetrovateľ Priatka pýtal, čo je nového. Tak som mu povedala, že som dostala výpoveď z bytu. Lebo som nemala prácu, žiadny príjem okrem sociálky 1 550 Kč, čo mi nestačilo na živobytie.
Zbabelci, mlčali a nepomohli mi. Ani ma nešli vyprevadiť na políciu na vrátnicu, i keď tak robili bežne.
Veď stačilo by teraz vypočuť vyšetrovateľov, kto im dal príkaz, aby tento prípad ututlali. Ale nikto to nechcel, ani Maroš Žilinka, ani Daniel Lipšic, ani Jozef Čentéš.
A keď začneme verejne rozoberať, prečo Rezešovcov neriešila polícia, ale mňa naháňali na výsluchy telefonicky, vypočúvali ma v aute, vo výťahu, chceli vedieť, kto mi dával informácie, naháňala ma telefonicky kriminálka z B. Bystrice a chcel sa so mnou kriminalista stretnúť kdekoľvek v Košiciach, kde si určím sama. Keď som to hovorila advokátke v bezplatnej právnej poradni, tak len zbledla a povedala mi, že na takéto stretnutia nemám nikdy chodiť, lebo zavolať mi može hocikto. A na výsluchy nemám chodiť bez advokáta. Ale zastupovať ma nechcel nikto, lebo som nemala na právnika peniaze. A Košice sú malé na to, aby niektorý advokát šiel proti Rezešovcom.
Takže je v tom zainteresovaný: vtedajší šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor, vtedajší prezident polície Jan Pipta, Milan Hanzel vtedajší generálny prokurátor, Dobroslav Trnka, zoznam prokurátorov a vyšetrovateľov som uviedla v prvom článku z januára 2012, zoznam novinárov a politikov som uviedla v článku z marca 2012. Ano, viem ako takíto svedkovia končia, na cintoríne. Dvaja takíto „svedkovia“ totiž ležia na rovnakom cintoríne ako moja mama. Jeden bol svedok v dvojmiliardovej kauze a náhodou ho postrelili na poľovačke. Bolo to v médiach a uviedla som to aj v jednom článku na blogu, o ktorú kauzu ide.
A tvrdí mi to i novinár Arpád Soltész, kamarád bývalého viceprezidenta VSŽ Košice Ladislava Drábika, že takíto svedkovia sa ani nedožijú súdu, pokiaľ sa to na súd vobec dostane. A okrem toho za zvláštnych okolností zomrel moj švagor, manžel staršej sestry. Asi si tí idioti mysleli, že mi donáša on. Nie, doležité informácie mi dávala v snoch moja nebohá mama. Smiala som sa na tom,že za svojho života ma nepresvedčila, že Boh existuje…. ale po svojej smrti ma presvedčila, že existujú veci medzi nebom a zemou.
Tento článok bol stiahnutý z prehľadu článkov, rovnako ako list Kuciakovým rodičom. Veď Kuciakovci mohli už dávno osloviť Lipšica, nech tento prípad otvorí. Aj Kuciakovci by mohli niečo dobré urobiť pre Slovensko, keď im všetci pomáhali.
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/09/13/list-kuciakovym-rodicom-ohladne-prace-novinarov/
https://popelka.blog.pravda.sk/2012/01/21/prokuratura-policia-politici-palko-fico-poslanci/
https://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/30/rezesovci-tunelovat-se-vyplaci/
Tento článok je o tom, ako do toho zapojili i mojich príbuzných:
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/09/02/zuzana-caputova-a-ustava-slovenskej-republiky/
A tento článok bol tiež stiahnutý z titulky:
https://popelka.blog.pravda.sk/2012/12/18/kauza-vsz-a-slobodne-slovenske-media-1-cast-lucia-zatkova/
Doplnenie 5.1.2024, je to kvoli diskutujúcej Luna5:
Posielala som maily Hamranovi, Lipšicovi, Žilinkovi, Čaputovej….
Tu je dokaz, že Hamran ako policajný prezident moj mail vyhodil bez prečítania. Tak s kým som to mala riešiť?
https://popelka.blog.pravda.sk/2022/10/03/caputova-hamran-vagovic-matovic-mal-pravdu/
Prosila som o pomoc i Maroša Žilinku, i Daniela Lipšica, tiež už dávnejšie.
Dokonca Maroša Žilinku som prosila o pomoc v decembri 2020, rovnako ako Zuzanu Čaputovú.
Takže Marek Vagovič, i bývalý šéf finančnej správy František Imrecze mali pravdu, dokonca to hovoril i bývalý viceprezident policie Jaroslav Málik: keď má človek na Slovensku problémy, nemá sa na koho obrátiť, nikto mu nepomože. Ani polícia.