popelka

O tému očkovanie som sa začala zaujímať, keď som dostala po mojich článkoch o farmácii  a rakovine anonym tohoto znenia : „Dávajte si pozor. Sleduje Vás jedna slobodomurárska spoločnosť lekárov a sestier, ktorá očkovaním ovláda ľudí. Aj Dr. Jurkovič je ich členom, neverte mu a dávajte si pozor, kde publikujete. Najlepšie by bolo chviľu vydržať  a potom znovu takýmito článkami zaútočiť. Rakovinu ste inak mala. Totiž jedným z najčastejších príznakov rakoviny pečene je zvracanie, napište to kľudne do blogu, potom už na vás lekári nebudú útočiť. Iba tým vracaním sa to dá dokázať.“

Nepochopila som som celý zmysel tej správy, lebo podľa mňa na určenie diagnózy prispievajú laboratórne testy a ultrazvuk, prípadne CT…ale za tú správu, i keď je anonymná, som vďačná… Okrem toho, ja som chcela len takú maličkosť ako je spravodlivosť…

Za prvé, chcem poďakovať človeku, ktorý mi túto správu poslal. Samozrejme, jeho meno neprezradím, ani sa nedá celé meno  zistiť, lebo mi ho poslal z blogu na www.pravda.sk, len ako odkaz. Poplakala som si pri ňom a začala som tušiť, že fakt ide do tuhého…, keďže farmaceutický priemysel, spolu so  zbrojárskym priemyslom,  sú veľmi silné oblasti. Podľa mojho názoru farmácia je špinavý obchod. Keď som o tomto maili povedala kamarátovi, tak mi na to povedal: „A čo si čakala?“ Zostala som ticho, lebo mal pravdu…zaťala som do „živého“ … a do krutého biznisu s ľudským zdravím, tak čo som mohla čakať?! Šokovalo ma hlavne upozornenie, že si mám dávať na seba pozor. To bolo pre mňa najpodstatnejšie z tohto odkazu.  Prekvapilo ma i to, že ten človek, ktorý mi ten odkaz poslal, vedel o tom, že som tu rakovinu skutočne mala. Lebo mnohí o tom pochybovali a namiesto toho, aby videli, ako ma nezmyselne liečili bez určenia diagnózy a potom mi predpisovali lieky, ktoré sa na chorú pečeň brať nesmú… a nakoniec ma poslali chorú do práce. Tam bola podstata mojej sťažnosti : na neľudskosť a neprofesionalitu niektorých lekárov Nemocnice v Košiciach v Šaci.

I kvoli tomu anonymu som sa odmlčala, možno i na dlhú chvíľu, a nereagovala na rozne útoky v diskusii.

Okrem toho mala mám veľké starosti. No možno mi to zachránilo život, možno preto ma nechali žiť páni tunelári a nedali zabiť rovno na ulici…ešte žijem. Vedia, že zničiť ma musia financie, keď budú dostatočne naťahovať čas. V roku 1999, to som ešte pracovala vo VSŽ,  som dostala info z kruhov KGB, od konkrétneho človeka, že prídem o všetko. O byt, o prácu. Vtedy som to považovala za nezmysel. Myslela som si, že keď si nenájdem prácu v odbore polygrafia, tak budem robiť čokoľvek iné, aj fyzickú prácu. Doslova som si povedala: nech si trhnú nohou, mňa tým neponížia. Budem robiť v pohode akúkoľvek prácu a uživím sa.

Lenže túto predpoveď splnili to do bodky. Prišla som o všetko, o byt v Košiciach, o prácu. Žijem v Čechách, lenže tu to pokračuje. Zase som prišla o prácu, tentokrát som to dala na súd a súd vyhrala. Lenže je mi to k ničomu, lebo zamestnávateľ Ing. Ivo Novák Žaket Praha (www.zaket.cz)  odmieta rozsudok rešpektovat a jeho právnik mi tvrdí, že pracovný pomer mi už netrvá, i keď som vyhrala súd o neplatnosť okamžitej výpovede. Sudkyňu to nezaujíma, od vtedajšieho ministra Pospíšila som dostala odpoveď, že mám požiadať o výkon súdneho rozhodnutia. Čo to je za nezmysel? To mám čakať do ďalšieho súdu? A za čo si mám platiť právnika, keď nemám ukončený pracovný pomer a nemožem sa znovu zamestnať? Chcela som naspäť pracovať i v Žakete, ale to mi umožnené nebolo. Krátkodobé brigády ma neuživili, lebo v Prahe je nájom za jednu izbu cca 5 000 Kč (ten lacnejší) a dlhodobé brigády, akú som jednu mala, tam odo mňa chceli podpísať pracovný pomer na dobu určitú. Takže som sa dostala do situácie, že som nemala z čoho platiť podnájom.

Keby mi niekto nepohol a neubytoval ma zadarmo mimo Prahu, tak skončím na ulici. Ten človek ma aj živí! V čase, keď mi začali chodiť anonymy, sme riešili, či budeme mať z čoho žiť, lebo mi pomáhal zo svojho prijmu okolo 3 000 Kč, bol na podpore, lebo mu práca nevyšla…TAKŽE TOTO JE SPRAVODLIVOSŤ V ČECHÁCH- alebo žeby to neboli náhody a pokračujú zákernosti zo Slovenska? Aj keď som súd vyhrala, aj keď mám nárok na finačné vyrovnanie, tak aj tak si moj zamestnávateľ može dovoliť rozhodnutie súdu ignorovať.  Okrem toho, požiadala som písomne aj správu sociálneho zabezpečenia v Prahe 5. Ústředního ředitele České správy sociálního zabezpečení a nakoniec aj ministra Drábka, aby mu tam poslali kontrolu a vymáhali od neho odvody za mňa…Lenže oni si dali načas a až po niekoľkých mesiacoch začali pochybovať o tom, či mi vobec trvá pracovný pomer.

Takže neostáva mi nič iné, len tento prípad medializovať. Novinárom som to poslala, ale reakcia žiadna…akurát mi behom pár dní poslali odpoveď z ministerstva aj zo sociálky,  inak ma ignorovali.

Toľko náhod sa okolo mňa diať nemože a k lajdákovi mám ďaleko. Mne psychológ v Těšíně povedal, že mám nábeh na workoholizmus. Čo je pravda a nebojím sa ani fyzickej práce. Možno práve preto mi „niekto“ z pozadia škodí, lebo mne keby dali šancu, tak ju chytím za pačesy a využijem naplno. Robila som dispečera, kalkulantku, technologa, zákazkara, majstra knihárne a to dokonca v dvoch firmách, šéfa knihárne, account managera…mám bohatú prax a som učenlivá. Netrvám na tom, že musím pracovať len hlavou, v pohode som pracovala aj fyzicky, ak bolo potrebné pomocť.

Začalo to tým, že po nútenom odchode z VSŽ OTA (neskor len OTA) som 6 rokov si nevedela nájsť v Košiciach prácu, potom od roku 2006 som bola prinútená 7 x zmeniť prácu. 3x to bolo na Slovensku, kde bola poriadna  šikana, ale odchádzala som ja.  V Prešove mi dokonca predlžili zmluvu na dobu určitú, ale pre večné šikanovanie generálneho riaditeľa Ing. Stanislava Potočňáka (Polygraf Print Prešov) som sa rozhodla, že odídem do Bratislavy. Na východe som nevidela šancu zohnať inú prácu. Lenže podobná situácia sa opakovala aj v dvoch zamestnaniach v bratislavskom kraji. V tom druhom to došlo tak ďaleko, že najprv ma veľmi lanárili a nakoniec v skúšobnej dobe sa výrobný riaditeľ venoval mojmu zaučovaniu tak, že raz za týždeň si na mňa našiel čas. Bolo to hrozné.. aj keby som tam mala celú pracovnú dobu nohy vyložené na stole, nikomu by to nevadilo. Moja šéfka sedela vo vedľajšej kancelárii, mala 4 podriadených vrátane mňa, ale ja som mala zakázané sa jej čokoľvek pýtať, aby som ju nevyrušovala pri práci.

Bolo to absurdné a podľa mojich info  z tohto miesta odišlo predtým viacero ľudí pre nezhody práve so šéfkou. Tak som sa snažila sama, lebo som sa nudila. Jedna kolegyňa mi vyhľadávala staré ponuky, na základe ktorých som sa učila, lebo to bola oblasť polygrafie, v ktorej som predtým neposobila. Bola to firma Cromwell Bratislava. Preto som sa rozhodla v skúšobnej dobe odísť a využiť ponuku z Českého Těšína. Na Slovensku som vyskúšala mnoho možností nájsť si prácu, ale nešlo to. Možno náhoda, možno mi niekto škodil z pozadia. To som videla hlavne, keď som chodila na pohovory a niektorí ľudia si ma najprv zavolali na pohovor a potom boli na mňa krutí. Napríklad jedna bratislavská tlačiareň cenín… vlastne na pohovor som bola až v dvoch bratislavských tlačiarňach cenín. Nič príjemné to nebolo.

Anonymov som po publikovaní svojich článkov o farmácií, rakovine a strave dostala viac, ostatné boli zákerné, jeden dokonca podpísaný „KGB“. Keď som písala o tunelování VSŽ, polícií a prokuratúre, tak ma ignorovali. Nikto mi nenapísal nič, ignorovali ma tak, ako to robili 12 rokov. Lenže keď som uverejnila články o farmácií a rakovine, začala som dostávať anonymy a začali na mňa útočiť niektorí lekári . Ktovie, či sú lekári aj v skutočnosti… internet je anonymný a ktokoľvek može vystupovať pod akýmkoľvek menom, i vymysleným. Po napísaní článkov o rakovine a farmácií, som pochopila, že toto je fakt veľmi špinavý obchod, čo sa týka farmácie.

Preto som začala po tomto anonyme pátrať po tématike OČKOVANIE… Začala som tušiť, že v tejto oblasti niečo nie je férové, keď sa o mňa zaujíma takáto organizácia, o ktorej som ani netušila, že existuje, ani ma táto téma nikdy nezaujímala.  A narazila som na internete na  prednášku pani Anity Petek.  Nemyslela som si, že to bude až tak silná káva… Šokojúco som si tuto prednášku pozrela 2 x za sebou s konštatovaním, či je toto vobec možné a či fakt je na tomto svete všetko postavené na hlavu? To aby som to všetko v pohode „strávila“. Pýtam sa len: Bože moj, prečo to tým nevinným a bezbranným deťom robia a prečo sú ochotní pre zisk urobiť všetko? Tí ľudia v farmaceutickom priemysle nemajú svedomie? To asi nevedia, že v živote skutočne funguje príslovie: Človek si može dovoliť všetko, ale za všetko bude musieť zaplatiť. To si asi myslia, že majú obrovskú moc, že možu robiť všetko. Ale za peniaze zarobené nečestným sposobom si šťastie nekúpia.

Odkazy na videa pani Anita Petek

http://www.auria.sk/blog/ockovanie-zmysel-ci-nezmysel, video Anita Petek

http://ulozto.cz/xQJeXty/anita-petek-o-ockovani-slovenske-titulky-avi – na stiahnutie

http://ulozto.cz/xHYqieT/ockovani-anita-petek-titulky-avi, české titulky – na stiahnutie

http://www.auria.sk/blog/video-anity-petekovej-na-azk-2008-po-pol-roku

NIKTO NEMÁ PRÁVO NAOČKOVAŤ VÁM CHOROBU

http://www.auria.sk/blog/historia-ockovania

Zopár úryvkov z prednášky Dr. Loibnera:

Nesmieme zabudnúť, že to nie je tak, ako nám tvrdia. Že po očkovaní získame v tele tajomné protilátky, ktoré potom zvíťazia nad zlými vírusmi a baktériami. Nie. Choroba vznikne vždy, každým očkovaním. Zbytočná choroba. Pretože sú tam cudzorodé látky, sú tam choroboplodné zárodky, sú tam všetky možné svinstvá. Dezinfekčné prostriedky, antibiotiká, ortuť donedávna, hydroxid hlinitý a mnoho iných. A zvyšok pochádza z antibiotík. To v každom jednom prípade vyvolá chorobu, na to nesmieme zabúdať.

V jednej učebnici sa dočítame… Prosím prečítajte si to na plátne. V učebnici z roku 1971 pre lekárov, Učebnica detského liečiteľstva, prečítajte si to prosím, pretože vírus vraj lieta: “Vírus osýpok rád lieta od jednej izby k druhej, pričom známe sú isté cesty; do náprotivnej izby, do šikmo náprotivnej izby, do izby nad ňou, ale nikdy nie do vedľajšej izby.”

Takto sú vzdelávaní naši lekári! Toto sa učia. … O očkovaní toho vedia menej ako my čo sme tu. Pretože my sa o očkovanie zaujímame. Oni na to nemajú čas.

Potom Albert Russel Wallace, súčasník a korešpondent Charlesa Darwina. Ten už vtedy vnímal, že očkovanie je prečin, nedovolený zásah do osobných práv človeka. Nikto nemá právo naočkovať vám chorobu! Nikto nemá právo spôsobovať očkovaním našim deťom choroby! Pod rúškom fantastického nápadu, aby bolo vraj lepšie chránené. To je porušenie ľudských práv. Proti tomu sa musíme brániť. To je niečo, čo zaviedol Napoleon, ibaže ten na ľudské práva kašľal!

Ak máte práve choré dieťa, tak sa postavte pred neho a jasne vyhláste: Pán doktor, moje dieťa očkovať nebudete a hotovo!

Ďalšie zaujímavé odkazy:

http://www.auria.sk/blog/manipulacia-zo-strany-americkeho-zdravotnickeho-uradu-s-cielom-ututlat-fatalne-dosledky-vakcin

http://www.auria.sk/blog/skryta-pravda-o-vakcinacii
http://www.auria.sk/blog/pat-prirodnych-biologickych-zakonov-2 (4 hodinový dokument)

http://www.auria.sk/blog/vymyslena-epidemia, je tam video

Na blogu auria.sk/blog sú veľmi zaujímavé články, preložené z nemčiny.

Ešte raz sa chcem poďakovať človeku, ktorý mi poslal ten anonym, ktorý spomínam na začiatku. I keď ma šokoval, tak som zistila, že dobrí ľudia ešte žijú a ďakujem za varovanie.  Prekvapilo ma, že ten človek info o mojej rakovine…okrem toho ultrazvuk ukázal, že mám veľmi poškodenú pečeň, i ja mám svojich ľudí, ktorí mi to potvrdili, ale svoje zdroje neprezrádzam. Z dovodu, že by do ďalšieho rána neprežili. KGB nie je dobročinná organizácia, i keď dnes sa volá už inak. Takže, keby sa mi niečo stalo, nejaká nehoda, tak to určite nebude náhoda.

Zaujímavý film, kde sa spomína aj KGB je český film Hranaři, šokujúci a pravdivý film

Náhodou som uplynulý týždeň poslala maily všetkým slovenským poslancom. Odpísal mi asistent poslanca pána Lipšica. Tak som mu na to odpovedala, že nech mi napíše, kto vlastne na Slovensku kontroluje prokuratúru, keď prezident, poslanci, ani NR to nie je? To si možu robiť čo chcú? A že nech moju odpoveď prepošle pánovi Lipšicovi s tým, že ako jediné riešenie vidím moj prípad riešiť na Európskom súde pre ľudské práva, nech celá Európa vidí, aqká nespravodlivosť na Slovensku funguje. Takže asi toto mám za odmenu, že som bloknutá? Na náhody už neverím… A kedy to skončí? Keby mi konečne pomože nejaký slušný novinár? Dostala som až dve odpovede od novinárov: v jednej mi novinárka radila, nech na tento prípad zabudnem. V ďalšej mi novinár napísal, že mi pomože, ale nebudeme útočiť na organizácie. Lenže práve o to ide…že kompetentné organizácie a ľudia nekonali.

Pomože mi vobec niekto a uverejní to, prípadne to bežní ľudia aspoň budú šíriť ďalej…alebo si mám myslieť, že Slováci sú fakt zbabelci a myslia len na seba? Nechápete to? Ja nebojujem len za seba, ale za všetkých. A prestaňte si myslieť, že všeobecná kritika niečo zmení…nezmení. Celý systém sa zlepší len vtedy, keď sa konečne začnú riešiť konkrétne prípady, novinári začnú informovať seriózne a prokuratúra a polícia ponesie zodpovednosť za nedoriešené prípady. Ale nie všeobecne, ale konkrétni ľudia.