Založ si blog

Farmaceutický priemysel, rakovina a skúsenosti iných – 5. časť

V tomto článku uvádzam konkrétne skúsenosti iných pacientov. Mne sa pri čítaní týchto informácií chcelo plakať a trhalo mi srdce nad krutosťou a neľudskosťou  lekárov. Preto to uvádzam vo svojom blogu. Všetky informácie sú prevzaté zo stránky www.badatel.sk a odkazy na ne sú nižšie.

Ďakujem tým, ktorí boli ochotní sa so svojimi skúsenosťami podeliť s pánom Damiánom. Názor si urobte sami.

http://www.badatel.sk/kpm/preco-umrelo-nase-dieta/

http://www.badatel.sk/kpm/ukrivdena-matka-aktualizovane/

http://www.badatel.sk/kpm/dovolenka-na-detskej-onkologii/

http://www.badatel.sk/kpm/chemoterapia-cierny-zavoj-onkologie/

SKÚSENOSTI INÝCH S LIEČBOU RAKOVINY

Prečo umrelo naše dieťa

alebo

Liečba detskej leukémie v 21. storočí

Citát : „ Liečba akútnej lymfoblastickej leukémie u detí patrí k najväčším úspechom a pokrokom v liečbe onkologických ochorení v poslednom období… Súčasnou úspešnou terapiou dokážeme trvale vyliečiť viac ako 80 % detí…“ toľko citát z odbornej medicínskej literatúry.

Čo  znamená  tá úspešná  terapia v praxi ? (z vlastných skúseností s našim dieťaťom). (Česť jeho pamiatke! Veríme, že „odchod“ tohto dieťaťa poukáže na krutú pravdu o detskej onkológii. Pozn. Kampane za pravdu v medicíne).

V prvom rade zdesenie pri oznámení, o akú chorobu sa jedná a následné utešovanie onkológom a prezentovanie čísel úspešnosti liečby, čo rodiča trochu upokojí. Nasleduje ešte stále v šoku a cez slzy pod nátlakom, čo najrýchlejší podpis rodiča so súhlasom s liečbou (že vraj informovaný súhlas) a zaradenie do protokolu (podotýkam štúdie alebo inak povedané pokusu). O tejto štúdii sa lekár nezmieni ani slovkom, pretože by mu musel zapadnúť jazyk ak by mal povedať pravdu, čo sa za tou štúdiou skrýva a aké skutočné vedľajšie účinky táto terapia má… (neznalosť našich možností z nás rodičov žiaľ robí nástroj k manipulácii) …No a potom dieťa postupne podstupuje neuveriťeľné a dostáva nasledovné:

…20… odberov kostnej drene (spýtajte sa nejakého dospelého, kto to absolvoval, aká je to hrôza …)

…160… dávok jedovatej chemoterapie (intravenózne), ktorá pri kvapnutí na podlahu rozleptá lynoleum, pri vytečení mimo žilu spôsobí odborne nekrózu tkaniva, v ľudskej reči vyžratie mäsa až do kosti (diera v tkanive, resp. orgáne ako po kyseline, no ako v horore, ale toto je skutočnosť) Personál, čo ju podáva, má predpísané nosiť ochranu dýchacích ciest a rukavice kvôli vysokej toxicite, …a deti dostanú tieto jedy priamo do krvi…

…xx… najrôznejších hrozných vedľajších účinkov a komplikácií tejto toxickej terapie prežitých s utrpením

…380… odberov krvi buď priamo z detskej ručičky, alebo z katétra

..2 krát… zavedenie CVK v celkovej anestézii na priamu možnosť dávkovania týchto jedov do krvného riečišťa a pri zbabranom zavedení, čo nie je výnimkou, opakované bezprostredné nasledujúce  dvojnásobné zavedenie CVK a rýchle následné podávanie chemoterapie do čerstvo zavedeného katétra.

…každý deň …(niekoľko rokov nepretržite)… xx… tabletiek najrôznejšieho druhu chemických liekov  včítane ďalšej + tbl. chemoterapie (s ohľadom na ľudí, ktorí majú problémy so srdcom nebudem písať kumulatívnu dávku všetkých jedov v gramoch alebo kilách, ktoré naše dieťa dostalo aby nepoodpadávali)

…každý týždeň… kontrolné  odbery  krvi počas tzv. udržiavacej liečby, viete si predstaviť tú psychickú záťaž pre dieťa, ako aj pre rodiča? Pravdepodobne aj zdravý človek by musel psychicky a telesne ochorieť pod tlakom týchto neustálych kontrolných odberov a šikany – a to v mene štúdie.

…30… lumbálných punkcíí do detskej chrbtice + aplikácia chemoterapie do nej

…20… rontgenov  a množstvo  iných vyšetrení (sono, CT atď.),    xx …krvných konzerv

…xx…. vizít aj s prítomnosťou nových adeptov dávkovania chemoterapie s kamennými tvárami a prezeranie si detí ako opíc s absenciou jediného milého pohľadu alebo slova.

…xx…pokusov  rodiča dožadovania sa  dôkladných vyšetrení na mikroorganizmy a mykózy v krvi, čo vyvoláva u onkológov zdesenie a nervozitu na tvárach, ako keby rodič zaklepal na trinástu komnatu, za ktorej dverami sa ukrýva tajomstvo správnej terapie tohoto ochorenia… V nemom úžase si rodič vypočuje spŕšku nezmyselných reakcií a argumentov lekára na upratanie tejto témy… (veď pre onkológa hematologický pacient zalievaný chemoterapiou má zrejme krištáľovo čistú krv a žiadne mikroorganizmy ani mykózy nehrozia, veď chemoterapia to istí, a strašenie alternatívnym lekárom (riadným doktorom, len na trochu inej úrovni poznania a svedomia) na mykózy a mikroorganizmy  v krvi je veľmi nezodpovedné –  toľko postoj onkológa, alebo na zbavenie sa rodiča sa používa ešte lepšia formulácia „…čo chcete veď ste na onkológii!“).

…xx… zakazovaní  lekárov – onkológov užívať doplnky výživy a životne dôležitých  vitamínov, ako keby chemoterapia toto všetko nahrádzala a aby sme deťom vitamínmi náhodou neublížili! Predovšetkým vitamín B12 a kyselina listovú, ktoré sú základným predpokladom zdravej krvotvorby.

…stovky… strávených dní v nemocnici medzi štyrmi stenami na malom priestore, ako aj bezosných  nocí a strachu z tejto choroby a strachu dieťaťa o vlastný život! A prosieb dieťaťa: prosím vás pomôžte mi ja nechcem zomrieť, ja chcem žiť……..(ale toto onkológovia neradi počúvajú, lebo len oni sú tí, ktorí vo svojích dezilúziách trvalo vyliečia 80% detí, za čo ich treba velebiť).

V prípade návratu choroby, čo je vo väčšine prípadov, ako aj v našom, ako bonus navyše je indikovaná transplantácia kostnej drene, ktorej v rámci prípravného režimu predchádza celotelový ožiar v intenzite 12 Gy (kto ste odborník v práci so žiarením, posúďte si to sám, dávka 5 Gy má za následok fatálne poškodenie životne dôležitých orgánov s následkom smrti) + fatálna vysokodávková chemoterapia s následným úplným zničením kostnej drene. Po transplantácii, ak ju dieťa vôbec prežije (inak to pri tejto terapii ani nemôže byť), sa ochorenie so železnou, pravidelnosťou vracia  (ako aj v našom prípade), a šialenstvo terapie začína odznova (niekoľko rokov nepretržite!!) …Špičkoví odborníci a demolátori detského organizmu zrazu zalezú do myšacích dier a po vychvaľovaní  úspešnosti ich jedinej správnej terapie zostane iba smrad. Kde sa podelo tých 80% trvalého vyliečenia ktorým doslova zvábili a oklamali rodičov? A kde je úspech transplantácie ako kuratívnej metódy? Bezradne krčia ramenami a vytasia na vás okrídlenú vetu na onkológii „Uvedomte si, že ste na onkológii a smrť patrí k životu! Môžete lekárom len poďakovať, že vášmu dieťaťu predĺžili život.„

Normálny človek si musí klepnúť prstom po čele, že sa asi zbláznil, alebo pozerá seriál Akty X!

Ale nie, je to bohužiaľ realita ktorá sa deje s jeho vlastným dieťaťom! Zákonom prinútená realita, aby sa rodičia náhodou nerozhodli nesprávne v neprospech dieťaťa! Takže toto je výsledok zákonom riadeného úspechu a ochrany dieťaťa, lebo rodič by svojim rozhodovaním mohol vlastnému dieťaťu poškodiť! (a to vo svete vyspelej demokracie a pokroku – údajne).

Ak budete mať doma psa a budete ho týrať  môžete za to dostať  trest odňatia slobody. Za uvedené terapie a údajné úspechy lekári dostávajú „Krištálové krídla“, pozvánky na kongresy (skúsme hádať kým sponzorované …) a vyžadujú si oslovenia a uznania ako špičkoví odborníci, bezhraničnú dôveru v ich schopnosti, múdrosť a účinnosť terapie. Ja by som pre nich mal titul, ktorý sa ale používal v 40- tych rokoch minulého storočia a na ktorý netreba ani študovať (na ten stačí plniť len príkazy) ako aj odporúčanie použiť uvedenú terapiu napr. na slonoch. Majú cca 100 x väčšiu hmotnosť ako dieťa, čo umožňuje použiť oveľa vyššie dávky jedov, čo by bol aj oveľa lepší biznis pre farmaceutický priemysel.  Avšak má to jeden háčik, spolky na ochranu zvierat by im rýchlo klepli po prstoch. U detí je  toto  dokonca zákonom vynútené a klepnúť po prstoch im nemá kto! Hrôza! Ak sa rodič v určitej fáze remisie ochorenia rozhodne odmietnúť pokračovať v tejto devastujúcej terapii, tak sa mu vedenie onkológie vyhráža súdom a zastrašovaním, že keď dieťa nebude pokračovať v prevencii  chemoterapiou, že mu rodič veľmi ublíži a tak mu zoberie šancu na prežitie… (pričom informovaný súhlas udáva právo rodiča kedykoľvek odvolať súhlas so štúdiou (pokusom) a vybrať si iný typ liečby.)  Neuveriteľné však?  Nie, to nie je sen, to je tvrdá a skutočná realita na detskej onkológii.

A aký je teda zvýčajný výsledok tejto štandardnej, údajne jedinej úspešnej a zákonom prinútenej liečebnej metódy? (desiatky rokov bez dôkazov presadzovanej a v skutočnosti neúčinnej, podvodnej a na utrpení detí udržovanej terapie). Vo väčšine prípadov (tak, ako aj v tom našom) totálne zdecimovanie detského organizmu a v konečnom dôsledku sepsa, krutá bolesť…, smrť a prázdna detská izba……………………… (výsledok práce špičkových odborníkov šialene obhajujúcich len toximolekulárnu medicínu).

Ďakujeme…páni onkológovia  už by ale stačilo, preberte sa neobávajte sa nevedomosti, ale falošného poznania. Lepšie je nevedieť nič, ako pokladať za pravdu to, čo pravdou nie je!

A pravda je taká že väčšina detí vôbec nezomiera na vysoký počet tzv. blastov, ale na následky CHEMOTERAPIE spôsobujúcej sepsu a následné zlyhanie orgánov.

Zaujímalo by ma, či by onkológovia  aplikovali túto tak úspešnú metódu bez podpisu rodiča a či by sa ponáhľali aplikovať túto terapiu vlastným deťom? Odpoveď je jasná, na základe možnosti právnych následkov pri zlyhaní liečby (pokusu) by ju bez podpisu rodiča určite neaplikovali. Preto podpis rodiča má pre onkológa hodnotu poslaneckej imunity v parlamente.

Nájde sa konečne niekto, kto toto šialenstvo zastaví, alebo sa budeme mlčky, donekonečna a  nečinne prizerať na toto utrpenie detí (dovolím si povedať že týranie) a na ich smrť, na nerešpektovanie práv pacienta, práva na život, zdravie a na zamlčovania dokázaných vedeckých poznatkov a účinných metód na riešenie liečby týchto ochorení?  HODNÉ ZAMYSLENIA A ČINU.

 

na záver :

……

Počul som, že chemoterapia zabíja ženy, ale ja som sa neozval, pretože nie som žena.“

„Počul som, že chemoterapia zabíja starších ľudí, ale ja som sa neozval, pretože nie som starý.“

„Počul som, že chemoterapia zabíja bohatých, lekárov i vedcov, ale ja som sa neozval , pretože nie som bohatý ani lekár ani vedec.“

„Počul som, že chemoterapia zabíja deti, ale ja som sa neozval, lebo nešlo o moje deti.“

„Nakoniec som ochorel sám, ale už neostal nikto, kto by sa mohol ozvať …“

P.S. Holé jadrá – holé fakty. Prosím vás pomôžte mi ja nechcem zomrieť, ja chcem žiť…….!

 

Bezmocný a smútiaci rodič.

Ukrivdená matka – AKTUALIZOVANÉ

Začátek formuláře

Hodnotenie čitateľov: / 36
SlabéVynikajúce

Konec formuláře

Napísal damian

Monday, 08 March 2010

!!! A K T U A L I Z O V A N É !!!

Dobrý večer pán Damian,

Ozývam sa Vám (príspevok ukrivdená matka), s úctou ďakujem za Vašu snahu pomôcť nám, ale žiaľ už to nie je relevantné. Stekajú mi slzy po tvári. Napokon Vy už ste nám pomohli ešte na jar 2008 s Vami komunikoval môj manžel ohľadom nášho dieťaťa, ktorému sa po dvoch rokoch “liečby” chemoterapiou vrátila leukémia.

Ihneď sme začali s podávaním alternatívnej liečby, čo malo viditeľné pozitívne účinky fyzicky aj laboratórne. Avšak 2.línia “liečby” chemoterapiou bola oveľa silnejšia a devastujúcejšia a teraz si uvedomujem že to bol podvod ktorému sa len ťažko dalo odolať, ťažko sa dalo odmietnúť, keď lekári hrozným spôsobom zastrašujú rodiča že keď odmietne chemoterapiu, že dieťaťu veľmi ublíži a zoberie mu šancu na prežitie. Hoci materinská intuícia cíti, že chemoterapia to v žiadnom prípade nevyrieši ba práve uškodí. Veľmi sme s nimi bojovali nechceli sme pokračovať. Ale je tu ten obrovský STRACH, vyvolávaný pod odborným scenárom ktorým vydierajú onkológovia rodiča, aby ho dostali tam, kam oni potrebujú. Proti nim je rodič bezmocný. Rodičia chorých detí sú najzraniteľnejší a najvydierateľnejší strachom pod taktovkou lekárov, ktorý bráni tomu správnemu rozhodnutiu ktoré rodič cíti a o ktorom je presvedčený.

Po pol roku 2.línie chemo. sa dostavil 2.relaps ochorenia, hoci celý pol rok čo užíval súčasne alternatívnu liečbu mal výsledky fantastické a taktiež fyzicky bol na tom dobre. Som presvedčená že keby sme boli odmietli tie jedy (o čo sme sa veľmi snažili) tak naše dieťa by sa z toho dostalo. Teraz viem že tie návraty ochorenia spôsobuje chemoterapia s ktorou musí organizmus dieťaťa zápasiť, namiesto toho aby bojovalo s ochorením. Akonáhle sa začne podávať alternatívna liečba tak je viditeľné ako dieťa prospieva, ako keď polejete kvetinku, len ten diabol menom chemoterapia bráni úplnému prospievaniu ktoré by sa dalo docieliť bez toho diabla. Po 2.návrate ochorenia nasledovala 3.línia chemo. ktorú zvládlo len vďaka alternatívnej liečbe plus 4.línia Transplantácia kostnej drene, ktorú taktiež zvládlo statočne. Všetko prebiehalo veľmi sľubne, prijatie štepu atď. No a tri mesiace po transplantácii nasledoval 3.návrat vďaka zbabranej potransplantačnej starostlivosti, ktorú naši lekári berú na ľahkú váhu. Aké krásne teórie o zdravotnej starostlivosti na papieroch ale v praxi je to totálny horor.

Po transplantácii a 3.návrate nemusím písať čo nasledovalo…Veď tri roky nepretržitého nalievania tých najagresívnejších toxínov nemôže ani inak dopadnúť. Napísali sme spolu s manželom príspevok Príbeh môjho dieťaťa a jeho statočného boja s nerovnocenným partnerom- chemo. a rádioterapiou, ktorý vám pošle. Prosím Vás uverejnite ho na stránku badatel ako výstrahu na zamyslenie pre tých, ktorí môžu svoje dieťa ešte zachrániť…Ďakujem

 

 

dobry vecer!

>Dakujem za Vas list, ktory som si pozorne a na jedno nadychnutie precital. Ani nemohol byt lepsie napisany. Je to orginalne. Este dnes ho dam na stranku.

>Ak chcete a mate silu, mozete napisat aj konkretne skusenosti z onkologie, ale je to na vas.

>A napokon, mozem nejako pomoct pri liecbe? Teda, ak je to este relevantne…

>S pozdravom

Damián

————————————————————————–

Milý Damián,

Už dlhšiu dobu sledujeme so záujmom Vašu stránku Kampaň za pravdu v medicíne na www.badatel.sk, za čo sme Vám nesmierne vďační, pretože veľmi pomáhate ľuďom a otvárate oči nám oklamaným pacientom a pacientom vydierateľných strachom, vyvolávaným cieleným scenárom v pracovnej náplni onkológov. Hoci nie je ľahké odolať radám „špičkových odborníkov“, ako sa nechajú onkológovia radi oslovovať, o to väčšia vďaka patrí statočným lekárom a ľuďom, ktorí sa odhodlali za cenu vlastnej kože odhaliť závoj klamstva, ktorý sa tiahne v konvenčnej medicíne.

 

Po prečítaní príspevku „Názor medika“ ale aj iných, som sa aj ja rozhodla napísať pár riadkov na situáciu v konvenčnej medicíne tak, ako ju vnímam sama na základe prežitých vlastných skúseností s vlastným dieťaťom na onkológií.

Samozrejme nikto nechce zatracovať medicínu ako takú, len situácia, že lekári – onkológovia sa stali výkonným nástrojom farmaceutických podvodov je cititeľná a zarážajúca. To, či lekári sú v tichej nevedomosti alebo nie, nie je ospravedlnením, pretože je to lekár, ktorý študoval a musí mať znalosti o komplexnosti fungovania ľudského organizmu a mal by používať predovšetkým vlastný rozum a svedomie a nemal by zneužívať závislosť pacienta na titule MUDr. Takže to s tou krivdou voči lekárom nebude až tak neopodstatnené. Veď práve štúdium medicíny by mal dať záruku vedomostí lekárovi, ktorému sme povinný zo zákona zveriť naše životy resp. životy našich ratolestí. Som presvedčená, že teoretické základy komplexnosti fungovania tela má zvládnuté každý lekár, len smutné je, že v praxi sa na to zabúda! Prečo? Nevedomosť – Vedomosť. Čo to vlastne znamená ? Snáď nám nechcú lekári povedať, že oni sa učia len to, aký protokol treba použiť pre tú ktorú dg., ktorá príde potvrdená z labáku? A dôležitosť komplexného klinického aspektu pacienta už nie je potrebné brať do úvahy? Veď poznatky, resp. dokázané vedecké poznatky o imunológií, mikrobiológií, infektológií, metabolickej medicíne a iné sú už dávno na svete. Prečo nerešpektujú skutočné potreby pacienta komplexne a prečo strkajú hlavu do piesku? Komu tak prospievajú? Pacientovi alebo chlebodarcovi? Mám obavy, že nie pacient je ten, pre ktorého prospech je nasmerovaný diagnostický prístup. Súdiť lekárov- onkológov za to, že liečebný postup nefunguje sa mne osobne nezdá neadekvátne, pretože sú to práve oni, ktorí nerešpektujú komplexnosť fungovania organizmu. Niet sa preto čomu čudovať, keď liečebný postup nefunguje, veď oni ho tak tvrdohlavo obhajujú. Odrádzajú pacienta/zákonného zástupcu/ využívať alt. spôsoby liečby, doplnky výživy, vitamíny atď. z čoho sa dokonca vysmievajú. Áno vysmievajú a zastrašujú, že to môže uškodiť. Čo nemajú vedomosti o tom, že správne fungovanie org. je závislé od dostatočného množstva vitamínov, min. látok, stop. prvkov, enzýmov a rovnováhy imunitného systému? Čo sa teda učia? Nie sú to práve konvenční lekári- onkológovia, ktorých treba nazvať šarlatánmi, ktorí sa k telu chovajú ako barbari?! Ja tvrdím, že áno, oni sú šarlatáni a barbari. To ich celoživotné tzv. vzdelávanie je obyčajné vymývanie mozgov namierené na nenávisť voči šetrným a účinným metódam, ktoré sú už dávno osvedčené. Napr. podceňovanie podávania imunoglobulínov, vitamínov a docielenie rovnováhy imunitného systému k čomu sa stavajú s úplnou iróniou dáva tušiť barbarstvo ich skutkov. Každý lekár musí predsa vedieť, že škody napáchané podávaním chemo. a rádioterapiou treba odstrániť a pomôcť telu aby sa zbavil týchto toxínov, ktoré bránia imunitnému systému v boji s ochorením. Ale onkológovia sa vyžívajú v podávaní len týchto jedov, nič iné pre nich nepripadá do úvahy. Čo sú to za odborníci?

Nechcem sa dotknúť lekárov všeobecne, prepáčte mi prosím, mám na mysli hlavne onkológov, práve tých s ktorými mám žiaľ osobné skúsenosti. Kritika pacientov a lekárov na tieto klamstvá a podvody systému konvenčnej medicíny na udržanie toximolekulárnej medicíny, ktoré sú vnucované všetkým za radom, by mala spojiť ľudskú múdrosť a posunúť liečbu k vyššej dokonalosti, tej správnej. Prečo sa tomu onkológovia tak bránia? Veď vinu za zlyhanie liečby odmietajú, že nie oni sú vedci. Tak prečo tvrdia, že žiadna alt. medicína nikdy nikoho nevyliečila, keď nemajú ani záujem takého pacienta vidieť, keď im ho prinesiete rovno pod nos? Každý onkológ veľmi dobre vie, že práve chemo.a rádioterapia nikdy nikoho nevyliečila, a sám by si ju nikdy nenechal na sebe aplikovať, utekal by za prvým, podľa onkológov, šarlatánom. Takže tvrdohlavé obhajovanie toximolekulárnej terapie, nerešpektovanie skutočných potrieb pacienta ako celku, nezáujem o odstránenie škôd spôsobených toxínmi a klamanie o tzv. úspechoch liečby chemo. a rádioter., z lekárov robí vinníkov z neúspechu liečby, pretože pomáhajú udržiavať to, čo nefunguje a popierajú pacientom podávať to, čo je nevyhnutné. Či sa to niekomu páči alebo nie, onkológovia sú spoluvinníkmi za utrpenie onkologických pacientov a neúspechov vo vyliečení, resp. nevyliečení. Či vedome alebo nevedome je úplne jedno, v konečnom dôsledku stráca vždy len pacient. Neznalosť zákona neospravedlňuje nikoho z nás, a to v každej oblasti nášho života, a za každú neznalosť musíme zaplatiť, až na to, že na neznalosť a ignoranciu onkológov dopláca pacient svojim životom.

Uvedomujem si, že lekári s tým nepohnú, pretože je im pohodlné užívať si tituly a výhody spojené v službách farmaceutov, ale ak im naozaj záleží na skutočnom poslaní lekára /o čom nateraz pochybujem/  a chcú sa zbaviť tichej nevedomosti a krívd im uštedrovaných od nespokojných pacientov, alebo ich pozostalých, nech neodsudzujú alt. spôsoby liečby /len preto, že odsudzovať to majú predpísané ich mecenášmi na udržanie ziskov z chémie/ a nech dokážu ľudskosť a tým aj právo nosenia titulu MUDr., aby nemuseli mať pocit, že sa im ubližuje a krivdí neoprávnene.

A čo je vlastne alternatívna medicína, ktorú zastávajú alternatívny lekári? Pre konvenčných lekárov-onkológov, je to najväčší strašiak, ktorý by odhalil masku ich podvodu. A preto v ponímaní a prezentovaní onkológmi, sú to staré babky s mačkou na pleci, ktoré za mesačného svitu miešajú maste z byliniek. (Veľmi výsmešne sa raz o alt. medicíne vyjadrila Eva Širacká slovami „Nebudem si predsa na rakovinu prsníka prikladať prasličku“. Poznámka Kampane). Avšak dnes je už dosť mnohým známe, že v skutočnosti sa jedná o svedomitých lekárov s titulom a dlhoročnými skúsenosťami vo svojom obore, ktorí sa nenechali ťahať na lankách farmaceutického priemyslu ako divadelné bábky, pretože si uvedomili, načo a pre koho študovali, a nedokázali sa prizerať a prisluhovať podvodom na ľudskom živote a zdraví. Títo sa môžu s pokojným svedomím nechať oslovovať „Pán doktor!“ Ale závisť, neprajnosť a strach z odhalenia neľudskosti toximolekulárnej medicíny, obhajujúcu onkológmi ich stavia do svetla nepriateľa. Ale opak je pravdou. Nepriateľom nám je konvenčná onkológia v zastúpení špičkovými odborníkmi, ktorá je nám vnucovaná pod odborným scenárom vyvolávania strachu, klamstva z úspešnosti chemoterapie a neférovosti. Dnešná medicína sa stala pasívnou vďaka súhre postojov lekár – pacient. Možno na tom niečo je. Ale skôr sa mi zdá, že lekár zneužíva závislosť pacienta na ňom a okamžite ho zatiahne do tej najagresívnejšej terapie pod tlakom strachu a klamstva o úspešnosti chemoterapie. Takže onkológ nedá pacientovi ani len najmenšiu šancu aktívne spolupracovať a právo rozhodovať o svojom zdraví a cestu po ktorej má ísť pacient nadiriguje onkológ. Je to práve onkológ, ktorý zabúda, že najväčšou zbraňou a najväčším darom je naše telo a to, že naše telo má veľkú schopnosť reparácie a revitalizácie. Poslaním lekára je pomôcť dostať telo do rovnováhy a nie ho zdevastovať tými najkrutejšími toxínmi po ktorých z človeka zostane len troska a celý imunitný systém je tak rozvrátený, že čas potrebný na reparáciu sa tak nutne predlžuje ale rezervy imunitného systému sa obmedzujú. Až po zbabranej terapii onkológ uzná pacientovi právo rozhodovať sa, ale to je už až vtedy, keď do pacienta nalial to, čo bolo určené farm. tabuľkami na zabezpečenie zisku. Ak toto splnil, uzná právo pacientovi bez toho aby sa hneval a ani proti vitamínom nenamieta, hoci aj tak už nepomôžu, ale aspoň sa nevysmieva. Takže takto je to s onkológmi. A samozrejme nezabudnú pripomenúť chemo a rádioterapiou zdevastovanému pacientovi, že môže lekárom len poďakovať, že mu predĺžili život. Aké ľstivé a barbarské…Nemôžem uveriť tomu, že by onkológ nevedel o tom, že chemo. život len skracuje. Alebo sú naozaj takí sprostí, že to nevedia? Keď sú sprostí, nemajú právo zaobchádzať s našimi životmi, a ak to vedia a čušia tak tiež nemajú právo. Nech sa aspoň nehrajú na tých, čo zjedli všetku múdrosť sveta , a nech netvrdia, že alternatívna medicína ešte nikoho nevyliečila, keď nedovidia ďalej za ich tabuľky protokolov nalinkované farmaceutickými chlebodarcami.

S pozdravom

ukrivdená matka

 

Poznámka Kampane  za pravdu v medicíne

Z týždňa na týždeň čoraz viac dostávame emaily od rodičov ťažko chorých detí, najmä chorých na rakovinu. Už tento fakt, že rakovina v detskej populácii rapídne stúpa (a bude stúpať naďalej, ak deti budú naďalej predávkovávané vakcínami a krmené nesprávnou výživou doma a v škôlkách/školách)  je zarážajúci. Omnoho zarážajúcejšie je to, že rodičia čoraz viac vyjadrujú nespokojnosť až obavy z prístupu lekárov k ich deťom a k samotným rodičom.

V blizkej budúcnosti sa budeme snažiť napísat list, „Odkaz rodičom detí na onkologických oddeleniach“, kde zosumarizujeme dôležité problémy ako aj postup, ktorý má zabezpečiť deťom vyššiu úspešnosť liečby. Zatiaľ by sme však chceli poukázať na najdôležitejšie:

1. Uzdravenie a prežitie dieťaťa vo veľkej miere zavisí od toho, čo dieťa papá. Každe jedno sústo prispieva buď k uzdraveniu, alebo k zlyhaniu. Myslite dva krát, pred tým, ako čokoľvek dieťatu podáte do úst. Okrem iného, každá sladkosť a každý gram cukru, každý pohár mlieka, biela múka a pod., každá minúta v mikrovlnke, prispievajú k neúspechu a zlyhaniu.

2. Zabezpečte, aby te mali informácie o každom jednom lieku, ktorý dieťa prijme v infúzií, tablete alebo akokoľvek inak. Aspoň raz si prečítajte príbalový leták, na ktorý máte zákonné právo.

3. Počas chemoterapie a rádioterapie (ak s touto liečbou súhlasíte) je absolútne nevyhnutné podávať aspoň vysoké davky vitamínu C (10g a viac bez ohľadu na vek dieťaťa) a vysokopotenciálne probiotiká (aspoň 6 miliárd v 1 kappsuli).

(Moj osobný názor: vitamíny jedine z prírodných zdrojov, z ovocia a zeleniny. To úplne stačí a okrem toho, keď je vitamín v tabletke, tak pre mňa je to vždy chemický liek, ktorý zaťažuje pečeň.)

4. Nebojte sa pýtať lekárov na čokolvek, čo chcete vedieť. Strach z lekárov (že vás môžu vysmiať, odradiť, ponížiť…) je tu neopodstatnený, kedže ide o život dieťaťa.

 

Chemoterapia – cierny zavoj onkologie

(NaturalNews) Mnohe media to nazvali najvacsim vyskumnym podvodom v historii vedeckej mediciny. Dr. Scott Reuben, byvaly clen kancelarie hovorcov firmy Pfizer sa priznal k tomu, ze falsoval mnohe vyskumne prace, ktore boli publikovame v medicinskych zurnaloch.

 

Ako informovali hlavnoprudove media, je faktom, ze Dr. Reuben v roku 2005 prijal od Pfizeru grant v hodnote 75,000 dolarov na to, aby skumal liek nazyvany Celebrex. Jeho zaverecna praca, ktora bola riadne publikovana, bola citovana stovkami lekarov a vyskumnikov ako dokaz toho, ze Celebrex je ucinnym pri post-operativnych bolestiach. Bol v tom vsak jeden hacik. Reubenovej studie sa nezucastnil ani jeden jediny pacient. Ako sa neskor ukazalo, Dr. Reuben zfalsoval celu studiu, od zaciatku do konca a aj napriek tomu sa mu ju podarilo riadne publikovat. Studia o Celebrexe vsak nebola jedinou. Podarilo sa mu doslova vymysliet a publikovat aj prace o liekoch Bextra a Vioxx, pise Wall Street Journal.

Ako dosledok Reubenovho falsovania, prestizny medicinsky zurnal Anesthesia & Analgesia musel spatne ztiahnut 10 jeho “vedeckych” prac. Londynsky The Day hlasil az 21 clankov, napisanych Dr. Reubenom, ktore boli vymyslene a museli byt ztiahnute z archivu.

Po tom, ako bol Dr. Reuben pristihnuty pri podvode, suhlasil s rozhodnutim sudu na vratenie ciastky 420,000 dolarov, ktore prijal od farmaceutickych spolocnosti. Navyse mu hrozi 10 rocne vazenie a pokuta 250,000 dolarov.

Bol tiez okamzite prepusteny z Baystate Medical Center Springfielde po tom ako vnutorny audit odhalil, ze falsoval studie poslednych 13 rokov. (http://www.theday.com/article/20100…, Analgesia & Anesthesia)

Chlieb nas kazdodenny

Co je najdolezitejsie na tomto pripade, nie je to, ze znamy medicinsky vyskumnik falsoval studie pre farmaceuticke spolocnosti. Najdolezitejsie nie je ano to, ze “vedecke” zurnaly jeho prace publikovali, a ani to, ze mu farmaceuticke giganty zaplatili takmer pol miliona dolarov, zatial co on ochotne pumpoval jednu vymyslenu studiu za druhou. Co je najdolezitejsie je, ze toto je vo farmaceutickom priemysle beznou praktikou.

Pocinanie Dr. Reubena nie je nicim zvlastnym a ojedinelym. Farmaceuticke spolocnosti si kupuju lekarov a vedcov ako na pase. Medicinske zurnaly rutinne publikuju falosne a podvodne studie. Organizacie, ako FDA, ktore schvaluju lieky (a v ktorych su vysoke funkcie obsadene byvalymi menezermi farmaceutickych spolocnosti), sa zvycajne spoliehaju na zfalsovane prace, na zaklade ktorych mozu lieky licencovat.

Inym slovom, podvodne studie su v modernej medicine kazdodennycm chlebom. Farmaceuticky mlyn by sa bez nich nemohol krutit ani minutu. Su to zmanipulovane studie, ktore su pouzivane ako najlepsi marketing a na dosiahnutie licencii liekov. Medicinskymi fakultami kvalifikovani sarlatani, ako Dr. Reubeen, su vitalnymi suciastkami tohoto mlyna, pretoze bez nich a ich vymyslanych vedeckych prac, by farmaceuticky priemysel tazko prisiel k nejakych skutocnym vyskumom.

Dobre si vsimnite fakt, ze medicinsky zurnal Anesthesia & Analgesia s radostou publikoval Reubenove falosne studie aj napriek tomu, ze sa poklada za “vedecky”, zalozeny na peer review (t.z. ze vsetky prace su pred publikovanim riadne preverene a posudzovane odbornikmi v danej oblasti). Je smiesne, ako takyto vedecky zurnal publikoval falosne studie s informaciami, ktore boli jednoducho vymyslene samotnym autorom. Taketo zurnaly by v knizniciach mali byt premiestnene zo sekcie non-fiction do sekcie science-fiction.

Pamatajte si, ze vsetci propagovatelia farmaceutizmu, vakcin a mamogramov arogantne tvrdia, ze konvencna medicina je zalozena na “dobrej vede”. “Vsetko je to vedecke a doveryhodne”, hlasaju, a vysmievaju sa z alternativnej mediciny (ktora tu jestvovala tisice rokov pred konvencnou), ze je nevedecka a sarlatanska. Mozno by sa mali na chvilu zahladiet do zrkadla a ak by sa spamatali, videli by, ze prave ich konvencny system je od zakladu sarlatanstvom, zalozenym na podvodoch, korupcii, chamtivosti a peniazoch.

Keby to nebolo take smutne, mozno by sme sa len pousmiali nad tym, ako sa propagovatelia vakcin a farmaceutizmu vobec vystatuju tym, ze ich medicina je “vedecka” zatial co prirodna je “nepotvrdena”. Iste, ta ich je vedecka, asi natolko vedecka ako rozpravky Scooby Doo a asi tak vierohodna ako recept od dietata, ktore prave dostalo naradicko a karnevalovu masku lekara. Mnohi farmaceuticki vyskumnici by boli lepsimi v roli spisovatelov noviel, ako autormi vyskumnych prac.
<!–[if !supportLineBreakNewLine]–>
<!–[endif]–>

Farmaceuticke spolocnosti podvodny vyskum podporuju

Farmaceuticke firmy otvorene podporovali vyskum Dr. Reubena a dlhodobo mu platili za fabrikovanie studii. Napriek tomu, ze sa od neho teraz verejne distancuju, jeho vyskum bol viac nez podorzivo farmaceutickym spolocnostiam nakloneny. Ani tato ocividna naklonnost neviedla dlhe roky nikoho k tomu, aby vedecka legitimnost jeho vyskumu bola overena. Ked firma potrebovala dokazat ucinnost lieku, nasla si pohodlneho Dr. Reubena. “Tuto mate dalsich 50 tisic dolarov na to, aby ste dokazali, ze nas liek je ucinny pri post-operativnej bolesti”.

Necakajuc dlho, Dr Reuben magicky zmaterializoval dokazy presne tak, ako si to investor prial a na svete bola punc nova studia o ucinku lieku. Zastancovia zapadnej mediciny hovoria, ze neveria na zazraky. Avsak, ked dojde na klinicke skusky, zda sa, ze v ne zrazu veria. Vsetky vysledky, ktore si tak zbozne praju, sa pred nimi zrazu zazracne zjavia. Staci len, aby nasli spravneho vyskumnika, ktoremu slusne zaplatia a ktory im vysledky zmaterializuje z cisteho vzduchu.

Uau! Nevedeli ste? Tak vedzte, ze je velmi jednoduche vedecke data zmaterializovat len tak, z nicoho, z ucastou skumanych pacientov, alebo hoci aj bez nich. Ved nikto fyzicky nekontroluje, ci a kolko pacientov sa skutocne studie zucastnilo. Doveryhodnost autora studie sa berie ako automaticka vec. Rovnako je jednoduche publikovat tieto zavery “doveryhodneho” autora v prestiznom “vedeckom” zurnali, ktory nikdy ani len nepomysli na to, ze moze ist o vedecky podvod.

Cely konvencny system si robi z vyskumu zart. Je to system dirigovany vysoko platenymi podvodnikmi, ktori vyrobia akekolvek “vedecke dokazy”, ktore prave potrebuju na to, aby sa ich liek stal licencovatelnym rovnako skorumpovanymi uradmi a aby sa co najskor dostal na trh a v mene “liecenia” nicil zdravie ludi a casto zabijal.

Co je “Evidence-Based Medicine?”

Skutocnost, ze vyskumnik, ako Dr Reuben uspesne vyrabal podvodne studie, ktore potom publikoval v peer-reviewed vedeckych zurnaloch, co sa mu darilo celych 13 rokov, vnasa aspon trochu svetla do tmy a poodhaluje, co v skutocnosti je “evidence-based medicine” (medicina zalozena na vede).

Recept na evidence-based medicine je velmi jednoduchy: Vyrobite dokazy Publikujete ich v znamom medicinskom casopise. Potom sa mozete odvolavat na vyrobeny dokaz ako na “fakt”.

Ked sa pretlacatelia farmaceutizmu a vakcin ohanaju s “vedeckou medicinou” ako obranou, majte na mysli, ze vacsina z ich takzvanych dokazov bola uplne vyrobena. Ked hlasaju, ze ich toxicke chemicke lieky su zalozene na “pravej vede”, co tym skutocne myslia je, ze su zalozene na podvodnej vede, ktoru obratili na “pravu vedu” a takto ju aj vehementne ospevuju. Ked sa brania, ze maju v rukach “vedecke fakty”,  myslia tym, ze tieto “fakty” boli vyfabrikovane kriminalnymi vyskumnikmi, podplatenymi farmaceutickou spolocnostou.

“Evidence-based medicine”, ako sa coraz viac zda, existuje coraz menej. A ak by aj existovala, ako rozlisite, ktora studia je prava a ktora zfalsovana? Ak vysokovazeny vyskumnik falsuje a publikuje svoje prace pocas 13 rokov bez toho, aby bol odhaleny odbornikmi, ktore jeho prace kontrolovali, ake doveryhodne su vsetky tie vedecke casopisy? Isteze, medzi vsetkymi tymi objednanymi a vyrobenymi studiami sa najdu aj kvalitne a prave. Ale ako to rozlisime?

Mozete si byt viacej isty vyjadrenim: “Vedecka medicina je totalny podvod”, ako vyjadrenim: “Vedecka medicina je zalozena na vede”. Veci sa nemaju o nic lepsie, ako sa mali v roku 1991 (pozri clanok).

Ako mozeme doverovat systemu, ktory sa chvasta, ze ma monopol na vedecku pravdu, ale v skutocnosti je na cele vedeckeho podvodu?

Ostava len teda podakovat Dr. Reubenovi, ze svojou dlhorocnou pracou a napokon jeho odhalenim vniesol viac svetla a pravdy do farmaceutickeho priemyslu, vedeckeho sarlatanstva, smiesnych “vedeckych” zurnalov a korupcii, ktore dnes farmaceuticky priemysel tak verne charakterizuju. Dr. Reuben urobil viac, ako urobili vsetky clanky na NaturalNews a Kampani za pravdu v medicine a na strankach ostatnych kritikov konvencnej mediciny.

 

Pretoze, ak existuje na zemi miesto, kde nepoctivost a necestnost su hodnotnymi a odmenovanymi, su to farmaceuticke spolocnosti, kde jedy su odsuhlasene ako lieky a vymysel je publikovany ako pravda.

 

Onkologia nepotrebuje vymyslene skandaly

Začátek formuláře

Konec formuláře

Napísal damian

Thursday, 21 January 2010

(Pseudo)vedecká medicína

Mýtus: Konvenčná (chemická, ortodoxná, farmaceutická) medicína je vedecká a zakladá sa na dobre overených a schválených liečebných postupoch za pomoci preskúmaných a schválených liekov a najlepších technológií.

Fakt: “Over 80% of all health care interventions and technologies have no scientific evidence of effectiveness. (Smith, R. “Where is the Wisdom: The Poverty of Medical Evidence,” British Medical Journal, 303:798-799, 1991)”

Preklad: Viac, ako 80% medicínskych intervencií a technológií nemá vedecké opodstatnenie a účinok. Uverejnené v Britskom medicínskom žurnále pod názvom “Kde je múdrosť: Chudoba medicínskych dôkazov”.

Z toho logicky vyplýva, že ak vám lekár presvedčivo hovorí, že len jeho konvenčná liečba vám prinavráti zdravie, na 80% nehovorí pravdu (vedome alebo nevedome).

 

Dovolenka na detskej onkológii

Reakcia na článok. Dobrý deň, chcela by som len dodať k článku, ktorý napísala Iveta B., že bola veľmi mierna a veľmi šetrila niektorých zamestnancov, keď o nich písala. V tomto období som aktívnou opatrovateľkou, asistentkou i zdravotníčkou svojho dieťaťa na takomto oddelení a mala by som omnoho viac zaujímavostí z režimu a pravidiel, ktoré sú zaužívané na tomto odd. Možno to niekedy zverejním, ale naozaj nikto z nezúčastnených ľudí ani len netuší čo sa tu deje. Musím však aj pochváliť to malé množstvo sestier a lekárov, ktorí sú naozaj ohľaduplní a ľudskí. Česť ich práci. S pozdravom Zuzana S.

Pôvodný článok. Detská onkológia, toto spojenie v nás vyvoláva akýsi zvláštny rešpekt a iste aj hrôzu a strach. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako to vlastne na takej detskej onkológii vyzerá, resp. ako to tam asi funguje? Veľká väčšina ľudí, medzi ktorých som donedávna patrila aj ja, si predstavuje, že v prípade detskej onkológie ide o mimoriadne miesto, kde sú všetci ochotní urobiť čokoľvek, aby deťom pomohli v boji s ťažkou chorobou. Bohužiaľ, skutočnosť je od tejto predstavy veľmi ďaleko.

Je  neuveriteľné, čím všetkým si musíte prejsť, ak má vaše dieťa onkologické ochorenie a pomoci, ktorú by ste v tejto chvíli zo strany detskej onkológie považovali za samozrejmú, sa vám neujde.

V prvom rade vám dajú pocítiť, že vy ste nikto, len oni sú tí, ktorí rozumejú onkologickým diagnózam. Komunikácia medzi rodičmi a doktormi je na veľmi nízkej úrovni, jednoducho nie je ochota sa s vami normálne porozprávať, pritom ide o najťažšiu etapu vášho života.

Lekár vás stručne, často bez známok empatie, oboznámi s diagnózou dieťaťa, samozrejme ak máte to šťastie a nie je momentálne na dlhšej dovolenke. V takom prípade si vás pohadzujú rôzni lekári ako horúci zemiak. Každý z nich vám povie kúsok z tej úžasnej diagnózy a vy sa to potom snažíte dať nejako dokopy. Je to ťažké hlavne preto, že ste sa s takými vecami nikdy predtým nestretli, nie sú to bežné lieky, ktoré si kúpite v lekárni, keď máte chrípku, a je vám jasné aký bude ich účinok. Každý „liek“ v rámci liečenia rakoviny má svoje vedľajšie toxické účinky, ktoré sa môžu prejaviť oveľa neskôr po liečbe, ale to vám samozrejme lekári už nevysvetlia. Povedia iba, že rakovina je smrteľná choroba, ktorá sa dá liečiť iba týmito ich liekmi, resp. ich protokolmi. Už sa však neunúvajú vysvetliť, aké toxické následky to môže a bude pre dieťa mať. Ide im len o jedno, aby ste im podpísali ten ich prekliatý papier, rodičovský súhlas, ktorý im dovoli podávať chemoterapiu a zbavuje ich to pravnej zodpovednosti za následné účinky a smrť dieťaťa – niečo, čo vôbec nie je ojedinelé. Počujete len to večné: „Podpíšte a podpíšte!“ Keď sa pýtate na toxické účinky chemoterapie, resp. rádioterapie, len vás odbijú, že oni tým zachraňujú život vášho dieťaťa, a s  vedľajšími účinkami jednoducho musíte počítať. Od začiatku stanovenia diagnózy tvrdia, že iná liečba ako „konvenčná“ nedokáže vášmu dieťaťu zachrániť život. To je absolútna lož.

Keď už ako tak prijmete chorobu vášho dieťaťa, vaša myseľ sa automaticky preprogramuje na boj s touto zákernou chorobou. To samozrejme ešte netušíte, že sa budete musieť potýkať s úplne absurdnými vecami v rámci detskej onkológie. Dostali ste sa na oddelenie, ste si vedomí, že tam strávite určitý čas, len s vaším chorým dieťaťom, ďaleko od rodiny, od práce, resp. od možného zárobku. V hlave riešite všetky možné veci od psychických až po finančné. Vaše dieťa na začiatku absolvuje rôzne vyšetrenia, pokiaľ je malé tak samozrejme všetko v narkóze, nechápe čo sa to deje, začína si uvedomovať, že niečo s ním asi nie je v poriadku, že je v nemocnici. A vy sa ho snažíte všemožne zabaviť aby ste sa z toho nezbláznili.

Prvý šok zažijete  po prijatí na oddelenie, pretože sa nikto nebude unúvať, aby vám oznámil to, že rodič si musí zaobstarať vlastnú posteľ a periny, aby mohli na izbe s dieťaťom spať. Iste, majú erárne postele pre rodičov, ale po prvé, je ich len obmedzený počet a po druhé, ak na nich budete spať týždeň, môžete rovno navštíviť ortopéda (zaujímavé, že sa z toľkých sponzorských peňazí nedá zaobstarať aj slušné postelné vybavenie pre rodičov). Proste, je to ako na nevydarenej dovolenke.

Potom vás čaká ďalší šok, pretože asi len v rámci detskej onkológie si nie je možné priplatiť nadštandardnú izbu, aby ste predsa len pri tom svojom „pobyte“ mohli mať aspoň aké také súkromie. Takže vás čaká jedna toaleta a jedna sprcha pre päť izieb, v ktorých sa v čase „špičky“ nachádzajú asi tak tri deti plus rodičia na jednej izbe. Ak je vaše choré dieťa už príliš veľké nato, aby sa zmestilo do takzvanej umývadlo-vaničky, ktorá sa nachádza na izbe kde nie je kúpelňa, musíte ho ísť umyť do spoločnej sprchy, kde sa samozrejme umývajú všetci obývatelia tých piatich izieb. Nehovoriac o tom, že to musíte absolvovať s pumpou zapojenou do zástrčky a infúziou, ktorú má vaše dieťa napojenú na sebe. S tým vám samozrejme nikto nepomôže.

A teraz kapitola sama o sebe. Sestričky. Vždy som si myslela, že sestričky na detskom oddelení sú zlaté stvorenia, ktoré vám s chorým dieťaťom vždy ochotne pomôžu. No na detskom onkologickom oddelení som vytriezvela. Jediné čo tam sestričky urobia je, že zoberú dieťaťu krv, napoja mu infúziu, donesú vám lieky pre dieťa a tým to končí. Teplotu meráte sami, sledujete moč, stolicu, musíte zapisovať všetok príjem tekutín a výdaj tekutín. Nedajbože, že niečo zabudnete zapísať, vyhrešia vás ako nejakú školáčku. Divné je aj to, keď vám nedajú ani len čisté posteľné prádlo, automaticky, všetko si musíte chodiť doslova žobrať. Pre jedlo dieťaťu chodíte vy, ak náhodou požadujete, aby vám ho doniesli na izbu, povedia, že nie sú hotelový servis. Niekedy musíte sledovať aj lieky dieťaťa, či náhodou sestrička nezabudla, lebo aj to sa stáva. Najhoršie je to ale vtedy, keď je vaše dieťa po chemoterapii, je mu zle, stále vracia, močí, vy sa ani na chvíľu nezastavíte, či je deň alebo noc, a väčšinou to vychádza na noc, a žiadna sestrička vám nepríde pomôcť s ovracaným dieťaťom, prezliecť aspoň periny na posteli, alebo vymeniť posteľnú bielizeň keď sa dieťa pomočí. Neviete čo s dieťaťom a ešte musíte urobiť celý tento servis sama, v noci, keď ostatní na izbe chcú spať, lebo tiež majú toho dosť. Ráno vás potom o pol šiestej zobudí sestrička, lebo ide brať krv alebo dieťa zase dostáva nejaké lieky na čas. A keď ráno o siedmej zakričia na chodbe „raňajky!“, a vy sa na ne nedajbože nedostavíte, hnevajú sa: „ako ste si dovolili neprísť pre raňajky!“ Prídu vám do izby povedať, že si ich máte prísť zobrať, namiesto toho, že už vám ich mohli doniesť. Samozrejme neexistuje, aby ste si počas dňa rozložili posteľ a trochu si oddýchli, hneď vám oznámia, že nie ste doma v obývačke. Takže vám zostáva po prebdenej noci už len stolička a tvrdá opierka na posteli vášho dieťaťa. Proste úplne zúfalstvo.

Presúvanie z izby na izbu. To je ďalšia úžasne organizovaná vec na detskej onkológii. Iste, v niektorých prípadoch je to nevyhnutné, ale väčšinou ide o totálne chaotické manévrovanie s pacientmi, nehovoriac už o tom, že nakoniec skončíte na izbe s niekým, kto  nie je leukopenický (teda môže sa pohybovať bez rúška mimo izby), a teda môže priniesť z vonku hocičo na izbu, kde leží vaše leukopenické dieťa, teda ktoré má málo leukocitov, bielych krviniek, a nedokáže sa brániť proti hocijakým parazitom alebo baktériám. Čo sa týka „leukopenického“ režimu, stojí tiež za to aby som spomenula, že v tomto prípade rodič, lekár a personál nosia rúšku na ústach pri vstupe na izbu dieťaťa, a mala by sa dodržiavať maximálna hygiena na izbe. Veľakrát sa stalo, že rodičia sami nedodržiavajú tento režim na izbe, napr. nechávajú tam jedlo, ktoré ak je tam dlhšie, rozkladá sa, hnije a tieto baktérie sú pre choré deti veľmi nebezpečné. Ale taktiež personál. No aká je to maximálna hygiena, keď vám izbu príde umyť upratovačka, síce s rúškom na ústach ale s mopom špinavým ako keby s ním najprv umyla celé letisko, nehovoriac o tom, že s ním umyla vedľajšie izby, takže všetkú špinu a baktérie preniesla do izby k leukopenickému dieťaťu. To iste platí, ak vám prídu utrieť prach, s tou istou handrou ako všetky izby pred vašou, a to len raz za týždeň. Veľmi hygienické, úplne antibakteriálne. Nehovoriac o tom, že občas sa nájde aj nejaká tá plieseň na izbe, na ktorú musíte samozrejme upozorniť vy, lebo z „predstavených“ si to nikto nevšimne.

Lekári. To sú ľudia, na ktorých úplne visíte, pretože oni majú na starosti zdravie vášho dieťaťa. Všetko to stojí na komunikácii. Dosť som nepochopila ich správanie, ktoré je úplne iné v skutočnosti a na TV obrazovkách. Všade v reklamách a propagáciách o zdravotníctve, vás ubezpečujú o najlepšej starostlivosti. Ale kde je tá najlepšia starostlivosť? Je to to, že vám lekár zamlčí správnu diagnózu, že si nenájde dostatok času, aby vám vysvetlil všetky veci ohľadne liečby podrobne? Že si stále tvrdí len svoje? Platí tam bohužiaľ jedno pravidlo, že čo sa nespýtate, to vám nepovedia a ak sa pýtate často, riskujete neobľubu. Úžasné, nie? A vy máte smrteľne choré dieťa, teda podľa tvrdenia lekárov. Komunikácia medzi rodičmi pacienta a lekármi je na detskej onkológii absolútne mimozemským termínom. V jednom kuse vás odbíjajú, neriešia príčinu problému, iba zasahujú keď už vznikne vážny problém, a pri tom všetkom vás neustále ubezpečujú o tom, že vy tomu nerozumiete, iba oni môžu. Ak nedajbože s niečím nesúhlasíte, dostanete prednášku o tom ako vášmu dieťaťu ubližujete. Lekári mladšieho veku sú viac ústretoví a chápaví a aj ohľaduplní (hádam si tieto vlastnosti aj ponechajú), ale ich „stará“ škola, teda lekári, ktorí tam už dlhšie pôsobia, sú neskutočne neohľaduplní, povedala by som až drzí a bez citu. Pri vizite, keď si prídu pozrieť vaše dieťa, namiesto toho aby ich zaujímalo, že ako sa má, ako to zvláda, ich zaujímajú veci o tom, že dieťa je zle umyté, že nesmie mať hračky počas vizity na izbe, nesmie plakať, byť zúrivé (čo väčšinou tieto deti sú, vzhľadom na neurotoxicitu liekov, ktoré dostávajú). Ak vaše dieťa plače a vy ho držíte na rukách pri vizite, prednostka destskej onkológie sa na vás obráti a opýta sa vášho dieťaťa, že či mu maminka ubližuje, a ešte to nadôvažok zopakuje dvakrát. Tak si myslím, že v takomto prípade ako lekár prekročila únosné hranice ľudskej slušnosti a morálky.

Ak je vaše dieťa malé, a potom všetko čo si musí vytrpieť, chce večer s vami spať v posteli, pretože určite je mu pri mamine alebo ocinovi najlepšie (tak to robia deti aj keď sú choré doma), lekár na vás nakričí, že ako si to predstavujete, dieťa musí spať samo v posteli, už vôbec nesmie byť vo vašej, a že ho to máte odnaučiť. Samozrejme, nedajbože, aby ste si sadli na posteľ dieťaťa, mohli by ste mu tam zaniesť špinu. Naozaj sa tam človek stretne dennodenne s takými urážkami a nebojím sa povedať chrapúnstvami od lekárov, že  sa mu z toho zastavuje rozum. Áno, na detskej onkológii, kde deťom ide o život.

Návštevy na detskej onkológii. Je normálne, že vaše dieťa navštevuje rodina, prípadne priatelia, vždy samozrejme v rámci únosnosti. Na izbe je vzhľadom na počet detí na izbe maximálne jeden príbuzný. Preto ma udivuje, že je vôbec možné, aby sa na detské oddelenie, kde sú deti, ktoré majú veľmi slabú imunitu, dostali ľudia, absolútne cudzí, len kvôli nejakej super úžasnej akcii na pomoc deťom na detskej onkológii. Prídu ich nalákať, že poďte detičky, zahráme si divadielko, ty budeš robiť to a ty zas ono, ale už vám nepovedia, že okrem personálu tam príde ďalších dvadsať ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť, len preto aby sa prezentovali z nejakej spoločnosti, ktorá dala nejaké to sponzorské. Budú sa na vás usmievať, rečičky typu držíme vám palce, milióny na účet detskej onkológii, ale že nás podviedli, ohrozili naše deti to im už nič nehovorí, ako im nič nehovorí ani to, ako všetky tie ich sladkosti, ktorými deti zahŕňajú, podporujú rakovinu. Hocikedy sa tam príde nejaká „celebrita“ len tak poprechádzať, asi aby jej stúpla popularita úspešnosti. Takto ťažia z ťažko chorých detí.

Ak bojujete s takouto zákernou chorobou vášho dieťaťa, možno si pri čitaní týchto riadkov pomyslíte, že sa s takýmito absurditami nemôže stretnúť u lekárov a sestier, ľudí, ktorí sa na určitý čas stanú súčasťou vášho života. Problém je len v tom, že vy nie ste súčasťou ich života, ale iba každodennej práce. Teda, aspoň to z ich správania tak vyzerá.

Iveta B

Celý text je prevzatý zo stránky www.badatel.sk a názor si urobte sami. Ja som si ho už urobila a je mi z tohto neľudského systému nanič.

 

Moje ďalšie články na tomto blogu:

http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/30/farmaceuticky-priemysel-ockovanie-a-anonymy/

http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/30/rezesovci-tunelovat-se-vyplaci/

http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/29/farmaceuticky-priemysel-rakovina-a-skusenosti-inych-5-cast/

http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/29/hovoria-nam-vzdy-v-nemocniciach-pravdu/

http://popelka.blog.pravda.sk/2012/07/29/na-strave-zalezi/

http://popelka.blog.pravda.sk/2012/05/20/existuju-veci-medzi-nebom-a-zemou/

 

 

 

Slovenský a Európsky parlament – zaujímavé videa

17.03.2013

Video z Európskeho parlamentu, odkaz na neho som dostala mailom s týmto textom: Připravím Vás jen o pár minut Vašeho času. Dvojitým poklepáním na připojený odkaz se rázem dostanete do světa, viac »

Farmaceutický priemysel a rakovina, 7. časť

16.03.2013

Jednou z doležitých súčastí pri liečbe rakoviny je aj psychika. Preto na začiatok dávam odkaz na veľmi zaujímavú prednášku od pána Petra Velechovského s názvom Jak nás ovlivňuje naše viac »

EU legislatíva zaviedla pre liečivé rastliny neprimeranú reguláciu

17.01.2013

I keď byliny bežne neužívam, nižšie uvedené informácie ma veľmi rozčúlili. Tento článok sice vyšiel v Čechách, ale aj Slovensko je v EU. Názor si urobte sami. http://www.exilovenoviny.cz/articles/2013/01/15/eu-cechum-zakazala-uzivat-byliny-kdo-je-marod-smi-od-letoska-polykat-jen-chemii viac »

Oheň, krb, palivo

V nemeckom Ansbachu vybuchla bomba, zabila útočníka

25.07.2016 01:00, aktualizované: 01:57

Jeden človek zomrel a desať ďalších osôb bolo v nedeľu neskoro večer zranených pri explózii v bavorskom Ansbachu.

turecko, istanbul, demonštrácia, protest

Tisíce Turkov vyšli do ulíc Istanbulu na podporu demokracie

24.07.2016 20:38

Tisíce Turkov vyšli do ulíc Istanbulu, aby vyjadrili svoju podporu demokracii, v mnohých prípadoch však aj odmietavý postoj k výnimočnému stavu.

porucha elektrického vedenia, vlaky, Žilina

Z idúceho vlaku na Morave vypadlo trojročné dieťa

24.07.2016 20:24

Trojročné dieťa vypadlo za jazdy z vlaku medzi stanicami Olomouc a Zábřeh na Morave. Dieťa pád neprežilo.

pivo, čapovanie

Príjemné leto a turizmus ťahajú spotrebu piva nahor

24.07.2016 19:00

Leto bez extrémnych horúčav a s väčším množstvom domácich dovolenkárov hrá do karát slovenským pivovarom.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 22
Celková čítanosť: 294595x
Priemerná čítanosť článkov: 13391x

Autor blogu

Kategórie